Boli to kočovní pastieri, no podarilo sa im vytvoriť ríšu, ktorá vládla strednej Ázii takmer päťsto rokov. Siungnuovia boli najväčšími súpermi cisárskej Číny. Ich časté vpády dokonca inšpirovali stavbu Veľkého čínskeho múru.
O histórii Siungnuov však veľa nevieme. Nemali vlastné písmo a písomné pramene od čínskych kronikárov nie sú pri poznávaní ich života veľmi nápomocné.
Nové nálezy zo západnej hranice starodávneho impéria sú preto pre historikov veľmi zaujímavé. Genetická analýza ostatkov odhalila viac o spoločenskej a politickej organizácii. Výsledky zverejnili v časopise Science Advances.

Žiadne pasívne manželky
Siungnuovia (Xiongnu) boli prvou kočovnou ríšou v histórii. Na eurázijskej stepi sa začali formovať v treťom storočí pred naším letopočtom a vládli jej až do prvého storočia nášho letopočtu.
Venovali sa najmä chovu dobytku a výrobe mliečnych výrobkov. Svoju ríšu, ktorej vplyv siahal v časoch železnej doby od Egypta, Ríma až po cisársku Čínu, vybudovali na koňoch.