Vybuchla.
Napriek tomu inžinieri SpaceX oslavovali nie úplne podarený štart rakety Starship ako úspech. Napokon, najväčšia raketa v dejinách ľudstva sa vzniesla, prekonala dokonca bod s maximálnym dynamickým tlakom atmosféry a... nuž, explodovala.
Pri väčšine ľudských činností by sme to zrejme považovali za neúspech. Lenže veda je aj (a nielen) v tomto taká zaujímavá: chyby sú dôležité. Je dôležité ich robiť a neúspech je pre jej fungovanie úplne kľúčovým.
Bez toho, aby sme sa púšťali do vysvetľovania metodológie prinajlepšom prírodných vied – zaujímavá debata sa k tomu pred pár dňami odohrala na facebooku filozofa Jakuba Betinského -, bez princípu vyvracania hypotéz by veda nefungovala. Bez pokusov a bez omylom. Bez „nevýsledkov“ experimentov, ktoré skrátka nepodporujú naše tvrdenia.
Zlyhanie nie je slabosťou vedy, pretože veda nie je súborom statických teórií, množinou definitívnych vyhlásení ani dokonalou nemennou pravdou. Veda je hľadaním a približovaním a potkýnaním na ceste plnej opráv, spresnení a nových paradigmatických posunov. Zlyhávanie je jej najsilnejšou stránkou.
A práve v tomto zlyhávaní zlyháva.
