Obmedzenia v programoch chrániace používateľov pred nimi samými sa ukázali byť nedostatočným riešením: nemali očakávaný efekt a navyše sťažujú alebo až úplne znemožňujú skutočnú prácu. Rovnako zlyhávajú pokusy o vzdelávanie používateľov.
Počítače vznikli ako úzko špecializované nástroje pre malú skupinu odborníkov. Samozrejme, hlavnou príčinou bola ich vysoká cena. „Na celom svete je trh iba pre päť počítačov,“ vyhlásil jeden z čelných predstaviteľov IBM v roku 1943.
Vývoj šiel dopredu, počítače boli stále lacnejšie, ale stále zostávali výsadou vedeckých pracovísk, odborných škôl a, samozrejme, armády. Postupom času však počítače zlacneli na takú úroveň, že sa začali predávať aj bežným smrteľníkom. Či už to však bol Apple (ktorý sa rozšíril hlavne v USA), alebo prvé IBM PC, ich ovládanie nebolo možné bez značných vedomostí. Hoci predaj počítačov prekonal očakávania, iba málokto ich používal na niečo iné ako na hranie alebo na odbornú prácu.
Microsoft však zarobil množstvo peňazí práve vďaka tomu, že si uvedomil nutnosť presvedčiť ľudí, že aj oni počítač potrebujú a že je jednoduché ho používať. Prekvapujúco dobre sa mu to darilo už s Windows 3.x, ale skutočný prelom prišiel až s Windows 95. A to napriek tomu, že po funkčnej stránke neprinášal takmer nič, čo by Apple či Amiga nemali už vyše desať rokov predtým. Základným rozdielom bolo využívanie výrazne vyššej pamäťovej kapacity počítačov, čo umožňovalo zobrazovať rozsiahlejšie popisy a pomocné texty, prípadne sprievodcov. Tak vznikla ilúzia ľahkého ovládania. Investovať mnohonásobne viac do reklamnej kampane než do samotného vývoja sa ukázalo byť úspešným krokom.
Tento trend pokračuje doteraz. Nové operačné systémy od Microsoftu, ako i programy pre ne, sú stále väčšie, obsahujú stále viac sprievodcov a komplikovanú funkčnosť sa snažia pred používateľom čo najlepšie schovať, najčastejšie obmedzením možností len na niekoľko najčastejšie používaných.
Čoraz viac platí výrok: „Grafické užívateľské prostredia umožňujú urobiť jednoduché veci jednoducho a zložité vôbec“. Väčšina ľudí sa snaží naučiť jeden spôsob, ako niečo urobiť a ten potom využívajú donekonečna. Základná výhoda počítača – programovateľnosť – sa stráca a počítač sa stáva „hlúpym“ nástrojom na spôsob písacieho stroja.
Na prvý pohľad je to takto v poriadku: ľudia sa nechcú učiť pracovať s počítačom, veď aj bez toho majú málo času. Žiaľ, takýto prístup má aj svoje nevýhody.
Problém v prvom rade spôsobuje samotným používateľom: akonáhle potrebujú spraviť niečo, čo ich systém či program nedovoľuje, majú smolu: buď sa musia naučiť používať nejaký iný program (čo väčšinou nechcú), alebo musia na inteligentné riešenie rezignovať.
V praxi sa tento problém často prejavuje napríklad na mnohých úradoch: ľudia sú tu vybavení počítačmi a tlačiarňami, ale tlačivá vypĺňajú na písacom stroji alebo dokonca ručne. Iní zase majú e-mail, ale dôverné veci posielajú klasickou poštou (namiesto použitia šifrovania). Do tejto kategórie patria aj nepríjemnosti s postupmi zapísanými na kúsku papiera: stačí, aby napríklad nebola na svojom mieste potrebná ikonka a naučený postup zlyhá.
Ešte nepríjemnejšie sú problémy, ktoré takíto používatelia spôsobujú ostatným. Aj keď zaťaženie liniek obrovským množstvom vírusových e-mailov môže pôsobiť ako drobný problém, nie je to tak. Okrem toho, že aj za tieto linky niekto platí, mnohí ľudia potrebujú dobré pripojenie. Napríklad keď niekto nutne potrebuje nejakú informáciu, ktorá mu prišla cez e-mail, ale server je preťažený; alebo sa musí prehrabávať množstvom e-mailov s vírusmi, kým nájde ten potrebný.
Ako to už býva, ani na tento problém neexistuje žiadne jednoduché a účinné riešenie. Zakázať všetko, čo môže byť potenciálne nebezpečné, by znemožnilo aj normálnu prácu. Na druhej strane očakávať, že ľudia sa sami od seba začnú učiť, je naivné a pre mnohých je to z časových dôvodov dokonca nemožné.
Rada používateľom je však jasná: ak máte možnosť, čas a chuť sa učiť – učte sa. Hodiny informatiky na školách sú, žiaľ, iba málokedy na niečo dobré, skôr sa tam popisuje ovládanie programov (aj to „návodovým“ spôsobom) než princípy fungovania. Najlepším tréningom je zrejme inštalácia Linuxu a experimentovanie – jednak je preň všetko potrebné zadarmo a jednak existuje obrovské množstvo dokumentácie, v ktorej nájdete všetko potrebné. Navyše, pravdepodobnosť nejakého obmedzovania je v prípade Linuxu prakticky nulová.
Kto možnosť, čas alebo chuť do učenia nemá, bude musieť platiť. Nové produkty budú stále užívateľsky prívetivejšie (rozumej viac obmedzené) a náročnejšie na hardvér (čo znamená jeho stále vylepšovanie – dokupovanie). Ak budete chcieť urobiť niečo menej triviálne, budete musieť volať (rozumej platiť) odborníka.
Ak sa niečo nepredvídateľné nestane, rozmach počítačov bude pokračovať. Pravdepodobne už nie vo forme klasických osobných počítačov, ale presťahujú sa do mobilov, veží, prenosných prehrávačov a, samozrejme, televízorov (domácich kín); o práčkach, chladničkách, kávovaroch a ostatných domácich spotrebičoch ani nehovoriac. Každý sa sám musí rozhodnúť, či bude ich pánom alebo otrokom.
PETER VALACH,
Autor je programátor
Vyjadrite svoj názor k tejto téme – diskutujte na www.sme.sk/ pocitace.
