Jeho cesta sa začala na bicykli v Košiciach a skončí sa na mesiaci vzdialenom 628 miliónov kilometrov od Zeme. Detektor pre misiu k Jupiteru zostrojili slovenskí inžinieri z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
„Náš detektor je súčasťou švédskeho prístroja, ten bude merať plazmu, teda častice s nízkymi energiami,“ hovorí pre denník SME vesmírny inžinier JÁN BALÁŽ.
Misia Juice (JUpiter ICy moons Explorer – Prieskumník ľadových mesiacov Jupitera) nakoniec odštartuje tento piatok o 14.14h, k Jupiteru bude letieť osem rokov.
V rozhovore sa dočítate:
- Na čo slúži slovenský detektor na sonde Juice.
- Že Švédi sa slovenským príspevkom nechvália.
- Prečo robili inžinieri tri modely detektoru a poletí ten záložný.
- Na čo musia myslieť inžinieri, keď robia prístroje určené do vesmíru.
- Či je viac príležitostí, odkedy je Slovensko pridruženým členom ESA.
- Že hoci sonda vrazí do mesiaca, špeciálne ju nedezinfikovali.
- Kam ešte vo vesmíre poletia slovenské súčasti prístrojov.
Vo štvrtok by mala odštartovať do vesmíru misia Juice, ktorá so sebou nesie aj slovenskú súčiastku, ktorú ste vyrobili. Ste v napätí, ako štart prebehne?
Samozrejme, vždy tam je nejaké riziko.
Čo by sa mohlo stať?
Napríklad Ariane 5 v roku 1996 zlyhala pre softvérovú chybu. Išlo o najslávnejšiu a najdrahšiu softvérovú chybu, taká už teraz nehrozí. Keď mala štartovať sonda Rosetta, na ktorej sme takisto spolupracovali, mesiac pred ňou Ariane štartovala s komerčným satelitom a tiež to krachlo. Došlo k prepáleniu raketovej dýzy, potom sa so štartom Rosetty čakalo jeden rok, kým sa to dalo do poriadku.
Na sonde Juice máte detektor, ktorý má aktívne tieniť iné zariadenie. Pred čím ho tieni?
Súvisí to s veľmi silným magnetickým poľom Jupitera. Je zhruba 20-tisíckrát silnejšie ako pole našej Zeme. V poli sa nachádzajú častice s veľmi vysokými energiami. Najmä takéto elektróny dokážu prístroj doslova prestreliť.
