Psychotoxic: Gateway to Hell - neberte drogy, budete mať zlé sny

Uznávam, je to riadne svinstvo, vybafnúť na čitateľa všetky dôležité fakty hneď v prvom odstavci, ktorý si dokonca môžete prečítať aj bez kliknutia na článok. To len aby sme mali všetci jasno, o čom tu dnes bude reč. Ono vývoj Psychotoxicu sa preťahoval riadne, nejeden priaznivec mohol na titul od Nuclear Vision aj zabudnúť a zrazu sa nám objavila demoverzia. Treba povedať, že príšerná. Na úspech plnej verzie by si zrejme nik nevsadil, avšak musím podotknúť, že tu nemám pred sebou až tak veľké zverstvo, ako som pôvodne očakával. Psychotoxic by som prirovnal k letnej láske – užijete si zopár príjemných chvíľ, no keď sa skončí, nemáte žiadne nutkanie sa k nej vracať. Pokým pri nej neodpadnete od nudy, čo sa môže samozrejme tiež stať. Momentálne som však rád za akýkoľvek, hoc priemerný titul a nemusí sa jednať o super osvieženie. Nemusí tiecť, stačí keď kvapká.

Príbeh v FPSkách možno väčšina z vás nevníma, keď sa však má človek prinútiť rozohrať stú variáciu na záchranu sveta, donúti sa vypočuť si aj tých zopár klasických žvástov o záchrane ľudstva, svetovom miery a lacnejšom pive. V roku 2022 budem mať štyridsať. Pre hlavnú hrdinu Angelu Prophet by som azda nebol pristarý a povedať by som si rozhodne dal. Dievča oblečené v depresívne čiernej s „tangáčmi“ je proste šik. Ach, to leto, krátke sukne robia divy. Vráťme sa však k našej kamarátke s detskou tváričkou. Matka jej zomrela pri pôrode, otca nikdy nevidela a navyše má špeciálne schopnosti. Do toho si pripočítajme šialenca, ktorý chce zmeniť svet k obrazu svojmu, výrazne sa líšiacim od predstáv nebeského raja. Treba mu v tom zabrániť, čiže prestrieľať sa cez stáda tupých protivníkov vo vyše dvadsiatich úrovniach. Medzi výborné medzihry patria takzvané snové úrovne, kde využije naša gerojka svoje paranormálne schopnosti a presunie sa do mysle niektorej osoby. Výsledok je však rovnaký, olovom nakŕmime všetko pohybujúce sa a pokračujeme ďalej za odhalením niečoho fakt zlého. Takto sa prejdeme cez mestečo, park, podzemie, prístav a mnoho ďalších miest. Príbeh sa odohráva v New Yorku, tak nesmie chýbať ani socha Slobody, kde všetko vyvrcholí.

Klasika, povedal som si, otvoril pivko a pokojne sa pustil do hrania. Lenže chyba lávky, Psychotoxic mi pripomínala skôr adrenalínovú arkádu typu Painkiller ako klasickú strieľačku z vlastného pohľadu. Je tu more nepriateľov a síce ich nezabíjate po stovkách, ako vo vyššie uvedenom krvavom masakri, pod hlaveň vám nabieha dosť početná armáda indivíduí bez šedej kôry mozgovej. Navyše variabilita protivníkov je dosť úbohá, ľudských jedincov v normálnych leveloch tvorí zástup fízlov, agentov plus to isté v ženskom vydaní. Občas narazíme aj na inak otextúrovené stvorenie, ale výzorom, prípadne charakterom sa príliš nelíšia zo šedého podpriemeru. Inak to vyzerá v zopár snových úrovniach, kde si zastrieľame do duchov, pavúkov, zombíkov, nesmrteľných masových vrahov, milučkých ružovučkých zajačikov, či kravičiek. Áno, tam je to pestrejšie a naberá to grády.

Zbrane som používal čisto projektilové, za príjemné musím rozhodne považovať 5 slotov pre ne. Viac slečna neunesie a to sa jej ešte čudujem, kde si ich pchá. Alebo radšej nie. Škoda preškoda, že sa nedočkáme ničoho, čo i len minimálne originálneho. Obušok nerátam, ten som použil len raz a ako múdry chlapček som ním klepol po sude. Buuuum a reštart. Okrem toho môžeme tasiť, sťa správni agenti, šesť ranový kolt, či špeciálny ekvivalent s tlmičom a dvojnásobnou kapacitou. Nasleduje brokovnička, automatická puška...zíííív, ďalšia automatická puška, tentoraz s tlmičom a človek už nečaká nič prekvapujúce. Rotačák to tiež nie je.

Po presune do myslí (aby som nebol považovaný za negramotné teľa, neschopné sa vyjadrovať, nedovolil som si znovu napísať snová úroveň) máme v rukách úplne iný arzenál na zabíjanie podivných nepriateľov. Okrem kudly a starodávneho koltu s nekonečnou muníciou môžeme postupne brať zbrane protivníkov – a tie sú, áno, rôzne. Od „granátometu“ cez podivnú sniperku až po vemeno alias rotačák. Úžasná zbierka to nie je, pri troche šťastia a vypnutí mozgu to však stačiť bude aj vám. Potrebu vyžívať sa v mori killovadiel si ukojíte v akčných RPGčkach, miláčikovia. Dôležité je, že každá zbraň sa snaží pôsobiť na hlavu nepriateľa inak. Snaha sa cení, že? Dôležité však je, neostať len pri nej a niečo s tým aj spraviť. Brokovnicou stačí jedna rana zblízka, automat má peknú kadenciu, ale účinok býva na nepriateľské telo rovnaký. Je to však arkáda, tak to jednoducho treba hodiť za hlavu a nie robiť z Psychotoxic sofistikované RPG.

Menším spestrením by mohli byť extra sily, ktoré môžete pri hraní po vzatí bonusu využiť. Ide však len o klasiku v podobe liečenia, neviditeľnosti, spomalenia času alebo extra štítu, počas ktorých ste nezraniteľní.

Lenže výsledné hodnotenie sa ustálilo presne na polovičke a vy teraz hútate, prečo to tak je? (Nie, oni to vedia! Nemal si to prezradiť všetko v prvom odstavci, to sa nerobí. Ja som ti to vravel, ale ty si stále hudieš len to svoje! Čo z teba len bude? – pozn. kordi2). Dôvodov je oveľa viac, než by ste si sprvoti mohli myslieť. Na to tu máme hodnotiacu časť a bolo by značne onanistické, vystriekať vám to do tváre hneď a zaraz. Áno, je to fúúúj, rovnako sťa zápory Psychotoxicu.

GRAFIKA 3 / 10
Vidiaci z nás si určite povšimli trochu vyblité screenshoty naokolo. Slepcom ich popíšem ako príliš archaické na dnešnú dobu. Ja beriem, Psychotoxic sa nám rodil celých päť rokov a pribudli mu na tvári vrásky, ale ja som mal niekedy dojem, že niekto z čírej zlomyseľnosti vzal do ruky skalpel a nášmu milému dietku upravil trochu fejsík. Nebudem však chodiť okolo horúcej kaše. Hlavná hrdinka vyzerá, ako som už vyššie písal, celkom fajn, uvidíme ju však len v úplne obyčajnom menu a príliš šedých videách. Celá tá snaha, dať všetkému naokolo depresívnejší nádych sa vôbec, ale vôbec netrafila do môjho vkusu. Skôr by som textúry popísal ako nevýrazné až biedne, bez detailov a v nízkom rozlíšení. Ostré hrany a prechody medzi niektorými miestami ma nútili pozrieť si dátum v kalendári. Nepriatelia rovnako nepobrali mnoho detailov a pripomínali skôr bábky. Lesknúce sa bábky. Neviem, čo je to dnes za mánia, pchať odlesky na postavy, mne sa to neskutočne protiví.

Bezzubé prostredie by tak mohla zachrániť ešte architektúra a dizajn levelov, tu však musím zaplakať. Keď si z niekoho robím prdel, dám si na uši ponožky a snažím sa pôsobiť inteligentne. Určite to nebude prasácky jednoduchým dizajnom, kde máme chodbičku, potom miestnosť, ďalšiu chodbičku, potom zatočíme vľavo, potom rovno a podobne. Obmedzenie pohybu je niekedy neúnosné, človek má strach i uprdnúť si. Je až bizarne naivné si myslieť, že práve týmto niekto stratil päť rokov života. Otrasne amatérske, mnohokrát videné a hlavne zaostalé. Fyzikálny model by stačil na začiatku vývoja, dnes je skôr na smiech, keď po rane obuškom zostávajú na stene stopy po guľke, rozbíjanie určitých predmetov (fľaše, papier, bedne) má animáciu v troch frameoch a ostatnými predmetmi posuniete skôr silou vôle. Spomínal som už, že to je archaické?

Rovnako dopadli animácie postáv. Uznávam, na duchov sa robí dosť ťažko motion-capturing, pri ľudských jedincoch by som to však uvítal. Ich beh mi totiž pripomínal niečo medzi kĺzaním a zajačím hopsaním. Po zabití zostávajú torzá tiel v podivných polohách (zrejme náznak fyzikálneho enginu, avšak mŕtvola opierajúca sa jednou rukou o stenu príliš reálne nepôsobí), po niekoľkých sekundách sa vyparia za prítomnosti dymu. Videli ste warburg? Ehm, idúci warburg? Áno, tak to, čo mu vychádzalo z výfuku smrdí a niečo, takmer identické, sa objaví pri vyparení mŕtvych. Prelínanie textúr rovnako nie je neznámou. Komické výbuchy sa mi neoplatí ani spomínať.

Nemôžem však len haniť. Pri spomalení času sa nám obraz nádherne rozmaže, úroveň Hotel je fantastická, hoci krátka. Pri snových svetoch sa niekto riadne vybláznil a naplno použil fantáziu. Nie sú síce extra detailné a bežia na pochybnom engine, ale majú niečo do seba. Stredoveké mestečko vidíte žltočierno, občas sa na obrazovke objavia biele pásiky, či nečistoty ako v starých filmoch. Wow, atmosféra stúpa. Takto by som mohol rozprávať ďalej – hlavne infantilná Bunny Honey, vystrihnutá z akéhokoľvek cartoonu. Fakt, niekedy úžasné nápady. Musím však smutne skonštatovať, že pochované slabým enginom.

INTERFACE 7 / 10
Na ovládaní ťažko nájdete výraznejšiu chybičku až na podivné chodenie po schodoch, ktoré je príliš skokovité. Inak môžeme chodiť vpred i vzad, vykúkať za roh, strieľať, nabíjať zbraň, spúšťať extra silu, používať akčné tlačítko, meniť zbrane. Vy ste si mysleli, že sa dozviete niečo iné. Ovládanie pochopíte okamžite a to je jeho výhoda. V dnešnej dobe musím považovať za plus zmenu grafických nastavení bez exitu, ale veľa toho zase nenastavíte a aj to vyzerá otrasne.

HRATEĽNOSŤ 4 / 10
Čo si budeme nahovárať, celé to začne po hodinke dosť nudiť a nebyť toho, že musím na hru napísať recenziu, dohratím dvoch úrovní by Psychotoxic putoval z môjho disku ako špinavé prádlo. Zo začiatku to tak vôbec nevyzerá (haha, zo začiatku... ak nerátam približne pol hodinovú inštaláciu), snaha za uvedenie do deja sa cení, ale princíp hrania je trápne jednoduchý. Idem vpred, nájdem zamknuté dvere modrou kartou, tak nájdem modrú kartu. Za nimi sú dvere zamknuté žltou kartou, takže nájdem žltú kartu. Po čase sa to zmení, nájdete aj zelené a červené karty...

Dobre, čert to ber, ide o obyčajnú arkádu, v ktorej stačí vypnúť mozog a jednoducho sa len baviť. Keby to tak bolo, srším teraz radosťou, lenže ono je Psychotoxic nudný. Dream levely to na krátku dobu zachraňujú. I tie sa však ohrajú a osviežujúce, prípadne podmaňujúce momenty sa vyskytujú zriedka. Najhoršie, čo môže hru stretnúť, je nuda a tá hrá často prím. Viacero faktorov (grafika, AI) má na tom svoj podiel a ťažko sa nájde niečo príťažlivé pre radového hráča. Chodenie stále vpred môže byť zábavné, len k tomu je potrebná aj riadna dávka atmosféry. A tú má Psychotoxic len v niektorých momentoch.

MULTIPLAYER
Psychotoxic neobsahuje multiplayer.

ZVUKOVÉ EFEKTY 5 / 10
Dabing hrdinky a ostatných postáv je na priemernej úrovni, badať snahu a pokusy o precítenie charakteru, no z biedy to hru určite nevytrhne. Možno za to môže i naivný scenár. Čo sa týka hlučnosti okolia, dostaneme len nutnú porciu zvukových efektov – výstrely, výbuchy, vzdychy, či skôr ochkania, keď to nepriateľ alebo vy kúpite. K priemernej zábave to stačiť bude, no tým pádom aj celkový dojem musí byť zákonite priemerný. Veľmi ma však upútal nárek v hororovej úrovni Hotel – tam je ozvučenie hodné pochvaly, po pár minútach sa však všetko vráti do zabehnutých priemerných koľají.

HUDBA 4 / 10
Muzika nám vyhráva len v určitých momentoch a podfarbenie atmosféry je minimálne. Väčšinou ju na pozadí ani nevnímate – to by nebolo zlé, lenže vy ju neregistrujete v momentoch, kedy hrá i kedy nie. Trochu odvážnejší soundtrack by neuškodil. Pre každú situáciu sa snaží znieť iná melódia, ale nevyniká žiadna.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 2 / 10
Už som mnohokrát naznačoval niečo o umelej inteligencii protivníkov. Sú to tupé hovädá, dokážu bežať za vami a nahrnúť sa vám pod mušku. Niekedy majú snahu sa skryť za prekážku a dokonca vás ostreľovať, ale príliš veľkú šancu na úspech nemajú. Vrcholom všetkého boli zombíci, ktorí sa nehýbali, ak som sa nepohol ja. Vojaci a agenti FBááááj (Ali G rulez) nepočujú výstrely a často ani nevidia. Môžete si teda v pohode vystreliť z jeho kolegu, stojaceho pár metrov od neho – ak sa naňho nepozerá, ani nepostrehne, že kamarát sa už smaží v pekle, či oddychuje hore na obláčiku. Tak chabá umelá inteligencia sa musí vykompenzovať počtom nepriateľov, čo môžem o Psychotoxic povedať len z polovice. Protivníci sú však až nechutne presní, strafovanie je neprirodzené a hlavne neúčinné. Zakrádanie sa nemá zmysel z dvoch dôvodov: v hre je málo miest na ukrytie a nepriateľ, ak je otočený na vás, vie okamžite o vašom vstupe do miestnosti a páli po Angele.

Voľba náročnosti je rozdelená na štyri stupne a už na druhej boli hneď na začiatku momenty, kedy mi nebolo všetko jedno. Niečo cez dvadsať úrovní je prijateľné sústo na dostatočne dlhú dobu. Ak si zvolíte najľahšiu obtiažnosť, tak sa samozrejme nemôžete čudovať, že Psychotoxic pokoríte za 7 hodín. Vyššia náročnosť to spraví a určite nebudete nadávať na krátkosť hry.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Psychotoxic nie je vôbec až tak zlý titul. Spracovanie je síce otrasné a nebudete sa rochniť v milión plus jednom spektakulárnom efekte, avšak na také menšie odreagovanie to postačí. Momentálne, keď sa Psychotoxic predáva za dosť vysokú cenu, vám ho neodporúčam. Na to je tento titul príliš arkádový a nemusí vás za danú cenu zabaviť. Po príchode domov z práce/školy však jedna dve úrovne padnú vhod a nemusí ísť o sofistikovanú zábavu. Slabá atmosféra mi nedovolí dať viac. Je to priemer, až zabolí, ale hrať sa to dá.