LONDÝN. Ľudia si môžu zle pamätať minulé udalosti aj niekoľko sekúnd po tom, čo sa stali, a pretvarovať svoje čerstvé spomienky tak, aby zodpovedali ich očakávaniam.
Informoval o tom web Independent s odvolaním sa na štúdiu, ktorá vrhá viac svetla na ilúzie v krátkodobej pamäti.
Tmel vyblednutých spomienok
Predchádzajúce výskumy ukázali, že očakávania ovplyvňujú, ako ľudia vnímajú svoje okolie, čo môže viesť k vzniku ilúzií. Vedci tiež zistili, že dlhodobé spomienky sú niekedy formované tak, aby zodpovedali predpokladom ľudí, kvôli čomu niekedy vzniknú falošné spomienky.
Experti však predpokladali, že krátkodobé spomienky vytvorené na základe vnemov pred jednou alebo dvoma sekundami presne odrážajú okolie. Nová štúdia však tvrdí, že očakávania ľudí ovplyvňujú aj krátkodobú pamäť.

Ľudia môžu počas zhruba dvoch sekúnd prejsť od spoľahlivého popisu udalosti k nesprávnemu a sebaistému hláseniu toho, čo očakávali, že sa stane, odhalil výskum. Ľudská pamäť preto podľa vedcov nie je spoľahlivá ani v takto krátkom časovom meradle.
Keď majú ľudia silné predstavy o tom, ako by určitá situácia mala vyzerať, môžu aj v rozpätí niekoľkých sekúnd zabudnúť, ako sa naozaj odohrala. Vyblednuté spomienky potom zaplnia svojimi očakávaniami.
Dôsledok znalosti sveta
Účastníci štúdie podstúpili štyri experimenty, v rámci ktorých im boli predkladané normálne a tiež zrkadlovo obrátené písmená, a oni mali uviesť, ako ich videli.
Počas prvého testu vedci vybraným ľuďom ukázali kruh šiestich až ôsmich písmen, v ktorom boli jeden alebo dva znaky reverzné. Potom sa museli pre rozptýlenie pozrieť na druhý kruh, ktorý ale mali vo výsledku ignorovať.
Následne museli zo zoznamu možností vybrať cieľový tvar, ktorý sa nachádzal na určitom mieste v prvom kruhu, a tiež uviesť, ako veľmi sú si touto voľbou istí.

Účastníci experimentu uvádzali, že s vysokou istotou videli namiesto zrkadlového opaku skutočnú podobu písmena. Túto chybu podľa vedcov spôsobila predchádzajúca znalosť abecedy, ktorá formovala ich očakávania.
"Zdá sa, že tieto pamäťové ilúzie sú dôsledkom znalosti sveta, nie vizuálnej podobnosti," uviedli autori štúdie.
Falošné spomienky môžu vznikať aj v prípade, že vizuálny podnet bol mimo zorného poľa len na veľmi krátky čas. To podľa autorov štúdie naznačuje, že aj tá najkrátkodobejšia pamäť je náchylná k vytváraniu ilúzií.