Poletíme k Jupiteru.
Ak všetko pôjde dobre a ak sa neobjavia nijaké komplikácie, tento týždeň vo štvrtok 13. apríla by mala k Jupiteru odštartovať európska misia Juice. A je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov.
Galileove mesiace Jupitera sú kľúčovým míľnikom vo vývoji modernej vedy: pokojne budem tvrdiť, že ich objavom vlastne moderná veda, veda tak, ako ju dnes poznáme, odštartovala. S Galileom a (nielen) jeho ďalekohľadom prišla vedecká metóda – a veda je vlastne dodnes najmä touto metódou.
To je tá symbolická rovina. No mesiace Ganymedes, Kalisto a Európa sú významné z množstva iných dôvodov. Napríklad preto, že zrejme ukrývajú rozsiahle podľadovcové oceány. Práve tie plánuje vesmírna misia preskúmať.
A ak už nič iné, zaujímavá bude aj jej cesta. Juice poletí k joviálnemu obrovi po komplikovanej osemročnej trase. Najskôr obletí Mesiac, potom sa vydá k Venuši, následne dvakrát obletí Zem, a až potom vďaka všetkým týmto gravitačným prakom poletí k Jupiteru, kde zostane na jeho obežnej dráhe. Tú nakoniec zmení a v decembri 2034 zakotví na orbite okolo Ganymeda.
Ak sa to podarí, Juice bude prvou ľudskou sondou krúžiacou okolo iného mesiaca v našej slnečnej sústave – s výnimkou nášho Mesiaca.
Medzičasom sa bude robiť veda: misia bude skúmať zloženie oceánov a hľadať podľadovcové úkryty vody v kvapalnom skupenstve. Bude skúmať samotné ľadové pokrývky mesiacov, sledovať rozloženie ich hmoty, magnetické polia či prípadnú atmosféru. A, samozrejme, bude analyzovať chémiu týchto telies, špeciálne chémiu naznačujúcu prítomnosť organických molekúl či nebodaj života.
