Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Autor Jason Wu je psychológ.
Nevyriešená trauma z jednej generácie ovplyvňuje blaho budúcich generácií. Hoci existuje mnoho spôsobov, akými sa medzigeneračná trauma prenáša, najčastejšie je to vo vzťahu rodič-dieťa.
V ideálnom vzťahu je rodič neustále milujúci, pozorný a reaguje na potreby dieťaťa. Dieťa tak cíti istotu, keď vie, že sa môže na rodiča spoľahnúť.
To vedie k bezpečnému štýlu pripútania, v ktorom dieťa pozitívne vníma seba samo, dokáže lepšie ovládať svoje emócie a udržiavať vzťahy založené na dôvere a zdravých hraniciach.

Nevyriešená trauma však môže spôsobiť, že rodičia budú emocionálne nedostupní alebo dokonca nebezpeční a ich deti môžu zažívať opakované zneužívanie či zanedbávanie. Niekedy sa to označuje aj ako komplexná trauma, ktorá môže vyústiť do širokého spektra porúch vrátane emocionálnych problémov, porúch užívania návykových látok alebo nízkej sebahodnoty charakterizovanej hanbou a pocitmi viny.
Ako terapeut so zameraním na traumy často vidím tie isté opakujúce sa problémy u klientov, ktorí sa vyrovnávajú s medzigeneračnou traumou. Hoci neexistuje náhrada za prácu s terapeutom so skúsenosťami s riešením tráum, dúfam, že moje poznatky pomôžu každému, kto sa snaží zbaviť dedičstva traumy vo svojej rodine.
Hnevajte sa zdravým spôsobom
Hnev zohráva dôležitú rolu pri určovaní a riešení našich potrieb, ako aj pri stanovovaní hraníc. Preto musíme pestovať lepší vzťah s hnevom, aby sme chránili a obhajovali sami seba.