* Amatérski aj profesionálni astronómovia na celom svete intenzívne sledujú kolíziu dvoch rozsiahlych búrkových systémov v atmosfére Jupitera pri ich obehu okolo tejto obrovskej planéty. Prvým je známa Veľká červená škvrna, ktorá sa na Jupiteri pozoruje už od 17. storočia. Má priemer 24 800 km a atmosféra v nej víri rýchlosťou vyše 400 km/h. Druhý systém má zhruba polovičný priemer. Oba sa podobajú pozemským hurikánom, ibaže rotujú opačne.
* Na University of California v Santa Cruz sprevádzkovali nový superpočítač, ktorý umožní simulovať zložité prírodné procesy, od vnútra Zeme, cez zrážky planétok až po výbuchy hviezd. Tvorí ho 264 procesorov s taktom 1,4 GHz a má výkon vyše 300 miliárd operácií za sekundu (99. miesto rebríčku svetových superpočítačov). Počítačové simulácie sa po experimente/pozorovaní a teórii čoraz výraznejšie profilujú ako tretia oblasť prírodných vied.
* Hydrológovia Paul Reddell a David McJanett na čele tímu austrálskej výskumnej organizácie CSIRO zistili, že dažďové pralesy na vyššie položených úsekoch terénu doslova vysávajú z oblakov dodatočnú vlahu, až o 40 percent viac, než na ne spadne priamo vo forme dažďa. Pralesy na vysočinách s nadmorskou výškou nad 900 m tak oveľa viac prispievajú k vodnému režimu horúcich tropických oblastí, ako sa myslelo. Pravda, iba ak ich nevyrúbu.
* Americký biológ James Childress z University of California v Santa Barbare ako prvý úspešne dopravil do svojho laboratória živý komplex hlbokomorského života z okolia hydrotermálnych prieduchov na dne. Ide o 15 šarlátových trubicových červov, 12 bielych krabov a 30 žltých mušlí z Východotichomorskej vysočiny 2,5 km pod hladinou. Vzorky chová v akváriách, simulujúcich vysoký tlak a nízku úroveň svetla v oceánskych hlbinách.
* Bádatelia z University of California v San Diegu na čele s Chadom Rappleyom zistili, že s prvým rozčlenením embrya živočícha na jeho vnútorné (napríklad svaly, črevá, reprodukčné orgány) a vonkajšie vrstvy (koža a nervový systém), úzko súvisí bielkovinový komplex APC. Vedci už o ňom dlho vedia, že pri bunkovom delení podporuje prechod z metafázy do anafázy. Teraz je jasné, že okrem toho zohráva ústrednú úlohu v embryonálnom vývoji.
* Britsko-americký tím z University of Cambridge, University College London a University of Wisconsin v Madisone na čele so Sabine Bahnovou na báze výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek lokalizoval skupinu génov, kriticky dôležitých pre vývoj mozgu, ktorých selektívne narušenie spôsobuje vážny a častý defekt, Downov syndróm. Postihnutým ľudom sa vytvára menej neurónov, navyše s kratšími a nesprávne tvarovanými výbežkami.
* V rebríčku 142 krajín sveta, zostavenom na báze indexu environmentálnej trvalej udržateľnosti uverejnenom na Svetovom ekonomickom fóre v New Yorku sa ako prvé umiestnilo Fínsko. Posledná priečka patrí Spojeným arabským emirátom. Umiestnenie nezávisí od ekonomickej výkonnosti. (5D)
