Sírovodík z Atlantiku spôsobuje nedostatok kyslíka pod hladinou. Vítajú to vtáky, ktoré čakajú na zdochnuté ryby a bezstavovce. FOTO - ARCHÍV
Pobrežné vody tejto oblasti sú biologicky vysoko produktívne. Tamojší obyvatelia v minulosti často zaznamenali opakujúce sa výrony jedovatého sírovodíka z vôd Atlantiku. Považovali ich však za miestne javy, s iba obmedzenými dôsledkami pre pobrežné ekosystémy. Sírovodík vyvoláva prudký úbytok kyslíka vo vode, pod úroveň 0,5 ml v jednom litri morskej vody, a niekedy dokonca aj jeho úplné odčerpanie. Zdrojom sírovodíka je niekoľkometrová vrstva rozsievkového slizu či bahnitej usadeniny na morskom dne (rozsievky sú fotosyntetizujúce mikroorganizmy).
Ľudia si zvykli na občasný nepríjemný zápach a jemne korozívne účinky sírovodíka, ba jeho výrony v mori viac-menej vítali. Pred nedostatkom kyslíka vo vode totiž utekali na breh kraby, ktoré domorodci zbierali. Ani vtáky neboli proti - hodovali na zdochnutých rybách a bezstavovcoch, ktorých telá plávali na vode. Vtáky sa zlietavali zo širokého okolia, hneď ako zaregistrovali mliečnotyrkysové škvrny vody nasýtenej sírovodíkom.
Až snímky zo satelitu OrbView-2 SeaWIFS, ktoré vyhodnotili traja juhoafrickí oceánografi z University of Cape Town na čele so Scarlou Weeksovou, však ukázali obrovský rozsah, vysokú frekvenciu a pomerne dlhé trvanie výronov sírovodíka. Príkladom je jav zaregistrovaný 18. marca 2001, keď sa sírovodíková škvrna tiahla 200 km pozdĺž pobrežia. Laboratórny rozbor priamo na pobreží potvrdil iba 0,7 ml kyslíka v litri vody. Jej mliečne sfarbenie vyvoláva kal z vyzrážaných mikroskopických zrniek síry.
V ďalších dňoch sa sírovodíková škvrna pohybovala viac na sever a od pobrežia. A hoci bol predchádzajúci výron na snímkach ešte jasne rozpoznateľný, už 3. apríla satelit zaznamenal ďalší vo vodách severozápadne od prístavného mesta Lüderitz. Medzitým sa plocha morskej hladiny zasiahnutej prvým sírovodíkovým výronom zväčšila na vyše 20 000 km2.
Najvážnejšie ekologické dosahy nemá ani tak otrava sírovodíkom, ako ním vyvolaný nedostatok kyslíka pod hladinou. Ten môže trvať aj niekoľko týždňov - napríklad úkaz, ktorý sa začal 17. mája 2001, bol na snímkach zreteľný ešte 6. júna 2001. Počas mesiacov, ktoré nasledovali po zistení, že satelit OrbView-2 SeaWIFS umožňuje sledovať aj takéto javy, oceánografi s prekvapením konštatovali, že prakticky vždy niekde pozdĺž namíbijského pobrežia dochádza k výronu sírovodíka do a z morskej vody. (5D.SK)
