Na fotografii z januára 2001 je Antonio Todde na oslavách svojich 112. narodenín. Najstarší muž na svete zomrel v noci z 3. na 4. januára vo veku nedožitých 113 rokov na talianskom ostrove Sardínia. Todde až do svojich 99 rokov pásol ovce nad dedinou Nuoro. Narodil sa v roku 1889. FOTO - TASR/EPA
Obyvatelia Sardínie sa v priemere dožívajú najvyššieho veku na svete, a to vrátane mužskej populácie. Je tu rekordný počet ľudí starších ako 100 rokov: na jeden milión osôb pripadá 135 storočných, zatiaľ čo inde vo svete ich je v priemere 70 až 80.
Táto sardínska výnimka budí rastúcu zvedavosť vedcov, ktorí v posledných rokoch začali pracovať na rôznych výskumných programoch, najmä genetických.
K 31. decembru 1997 žilo na Sardínii 222 osôb starších ako sto rokov, konštatuje Luca Deiana, profesor klinickej biochémie na lekárskej fakulte v Sassari.
Deiana vedie od roku 1996 tridsaťčlenný tím, ktorý preskúmal občianskoprávny stav v 377 obciach na ostrove, overil ho na farnostiach a stretol sa so všetkými obyvateľmi, staršími ako 100 rokov.
Dlhovekosť obyvateľov Sardínie sa merala pomocou testov duševného a fyzického zdravia a Deianov tím odobral vzorky krvi, aby preštudoval genetickú kartu starých ľudí.
„Ak sa nám podarí zistiť, akým spôsobom sa človek môže dožiť 120 rokov, bude to znamenať, že dokážeme prekonať všetky choroby,“ hovorí nadšene.
Pripomína, že sa do tejto témy výskumu púšťajú všetci, vrátane jeho sardínskeho kolegu profesora Antonia Caa v Cagliari alebo profesora Philippa Amouyela, francúzskeho odborníka na genómy. Tento mesiac majú v severofrancúzskom meste Lille založiť inštitút dlhovekosti.
Genetická teória však zatiaľ necháva pokojným Maria Pirasta, vedca tiež zo Sardínie pôsobiaceho v Perdesdefogu. Ten už desať rokov skúma zdravie obyvateľov dvoch sardínskych obcí.
„Títo ľudia majú zvláštny genetický fond, ale je tiež pravda, že sa nikdy ani nedotkli Nutelly (čokoládový krém). Gény hrajú úlohu v tom zmysle, že tieto rodiny nemajú gény, ktoré sú nositeľmi chorôb,“ konštatuje.
„Obyvatelia Sardínie majú veľmi staré korene - o čom svedčia aj nuraghi, kamenné vežovité stavby pochádzajúce z doby neolitu - a žili pomerne izolovaní,“ konštatuje a porovnáva situáciu s Fínskom alebo Islandom. „Nemyslím si, že gény dlhovekosti existujú,“ dodáva.
Tajomstvo dlhovekosti na Sardínii sa teda bude asi ťažko exportovať.
Profesor Deiana súhlasí aj s tým, že na dlhovekosti má veľkú zásluhu skromný životný štýl tých najstarších. Medzi faktormi, ktoré na ňu majú vplyv, uvádza životné prostredie, fyzickú aktivitu, čistý vzduch, celoživotnú prostú stravu, pitie pramenitej vody a stabilitu rodinného a citového života.
(čtk/afp)
