WASHINGTON. Ako malý chlapec pobehoval David Wagner v 60. rokoch po rodinnej farme v štáte Missouri a s pohárom v ruke zbieral žiariace svetlúšky.
"Mohli sme nimi pohár naplniť a položiť ju v noci vedľa postele," uviedol Wagner, ktorý sa potom stal entomológom. To už je dávno minulosťou, pozemok, na ktorom stála rodinná farma, je dnes zastavaný novými domami a upravenými trávnikmi.
A Wagnerove svietivky - rovnako ako mnoho ďalších druhov hmyzu po celom svete - z veľkej časti zmizli pri vymieraní druhov, ktoré vedci označujú za globálnu hmyziu apokalypsu, uviedla agentúra Reuters.
Miliónový význam
Ľudská činnosť rýchlo mení podobu planéty a globálna populácia hmyzu mizne nebývalou rýchlosťou dvoch percent za rok. Tvárou v tvár odlesňovaniu, používaniu pesticídov, svetelnému smogu a klimatickej zmene títo tvorovia čelia problémom spolu s plodinami, kvetmi a ďalšími zvieratami, ktorých prežitie od hmyzu závisí.
"Hmyz je potravou pre všetko vtáctvo a ryby," uviedol Wagner, ktorý pracuje na univerzite v americkom štáte Connecticut. "Sú spojivom pre všetky vodné a pozemské ekosystémy naprieč celou planétou," dodal.
Muchy nie sú otravné, väčšina z nich je užitočná Čítajte Je jednoduché sa domnievať, že sa hmyzu darí dobre. Veď sú takmer všade, preliezajú klenbami dažďových pralesov, zavrtávajú sa do pôdy, brázdia sladkovodné rybníky alebo poletujú vzduchom.
Z pohľadu rôznorodosti druhov je hmyz v porovnaní s ďalšími vetvami organizmov neporovnateľný, predstavuje dve tretiny 1,5 miliónov zdokumentovaných druhov zvierat z celého sveta. Ďalšie milióny druhov hmyzu budú podľa vedcov ešte len objavené. Pre porovnanie: 73-tisíc druhov stavovcov, od ľudí až po vtáctvo a ryby, predstavuje menej ako päť percent známej ríše zvierat, uvádza Medzinárodný zväz ochrany prírody.
Význam hmyzu pre životné prostredie nemôžeme podľa vedcov podceňovať, v potravinovom reťazci je kľúčový. Kŕmi sa ním vtáctvo, plazy a cicavce, ako napríklad netopiere. Pre niektoré zvieratá sú chrobáky jednoducho pochúťkou. Bylinožraví orangutani si radi pochutnávajú na termitoch. Aj ľudia považujú viac ako 2 000 druhov hmyzu za potravu. Hmyz je však oveľa viac ako len potrava. Poľnohospodári priamo závisia od týchto tvorov.
Opeľovanie hmyzom viac ako 75 percent globálnych plodín bolo Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biologickú rozmanitosť a ekosystémové služby ocenené na 577 miliárd dolárov.
Mestské prostredie včelám praje, robia dobrý med Čítajte V Spojených štátoch bola hodnota služieb, ktoré hmyz poskytuje, odhadnutá vedeckým časopisom BioScience na 57 miliárd dolárov-
Len chrobáci hovniválovia prinášajú dobytkárskemu priemyslu ročne približne 380 miliónov dolárov svojou prácou pri rozklade hnoja a rozmáhaní pôdy na pasienkoch. Menej hmyzu by znamenalo menej jedla, uviedol ekológ Dave Goulson zo Sussexskej univerzity.
Ohrozenie ekosystémov
Opeľovanie približne 80 percent všetkých divo rastúcich rastlín závisí v prírode od hmyzu. "Ak bude hmyz aj naďalej ubúdať, očakávajte celkom neblahé dôsledky pre ekosystémy všeobecne, ako aj pre ľudí," uviedol Goulson.
Svet za posledných 150 rokov prišiel o päť až desať percent všetkých hmyzích druhov, uviedla štúdia z roku 2020, ktorú publikoval časopis Biological Conservation. Tieto straty pokračujú, hoci ich odhady sa líšia kvôli nejednotným vedeckým údajom a neistote, ktorá panuje ohľadom toho, koľko hmyzu na svete existuje.
"Aj keby teraz ubúdalo jedno percento (druhov hmyzu) ročne, po 40 rokoch by sme mali o jednu tretinu menej druhov," uviedol Wagner, ktorý v roku 2021 viedol metaanalýzu publikovanú vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Od prírody potrebujeme už len jedinú vec: všetko Čítajte Realita je podľa neho ale ešte horšia. Wagnerov tím ponúkol "veľmi konzervatívny" odhad úbytku hmyzu. Mnohé výskumy hmyzu sa vykonávajú v chránených oblastiach. Degradovaná poľnohospodárska pôda a mestá by pravdepodobne odhalili oveľa menej hmyzu.
Úhyn hmyzu nemožno pripísať jedinej príčine. Populácia čelí mnohým súbežným hrozbám: od straty prirodzeného prostredia, cez priemyselné poľnohospodárstvo až po zmenu klímy. Preťaženie dusíkom z odpadových vôd a hnojív zmenilo mokrade na mŕtve zóny, umelé svetlo zaplavuje nočnú oblohu a rast mestských oblastí vedie k rozrastaniu betónových plôch.
"Donedávna bol úbytok pôdy najväčšou príčinou (úbytku hmyzu)," uviedol Wagner. "Klimatická zmena sa ale stáva oveľa vážnejšou a zlovestnejšou hrozbou, pretože vysušuje časti planéty, ktoré boli dlhodobo vlhké. A to je pre mnoho druhov hmyzu úplne katastrofálne, "dodal.
S úbytkom hmyzu vymierajú tiež ich predátori. V Severnej Amerike takmer všetci speváci kŕmia svoje mláďatá hmyzom. Od roku 1970 však počet vtákov v Spojených štátoch a Kanade klesol o 29 percent, teda zhruba o 2,9 miliardy.
Podľa vedcov to súvisí s celosvetovým úbytkom hmyzu. Niektoré výskumy tiež spájajú používanie insekticídov s poklesom počtu lastovičiek, belorítok a dážďovníkov.
"Príroda sa veľmi pomaly rozpadá," povedal Wagner. S úbytkom hmyzu sa podľa neho strácajú celé vetvy stromu života. "Trháme ho na kusy a zostáva nám jeho zjednodušená a škaredá podoba," dodal Wagner.
