Kniha Metro. Príbeh podzemnej železnice, ktorú napísal spisovateľ a technik David Bennett, preložil Branislav Čech a vydala Fortuna Print (Bratislava, 2005) je skvelou ukážkou toho, ako možno vyváženou kombináciou slova a obrazu príťažlivo a vkusne stvárniť jeden z pozoruhodných fenoménov súčasnej doby. Metro, ktoré sa svojimi tvarmi a farbami (napríklad v Štokholme) podobá na najdlhšiu galériu a najväčšiu výstavu umenia na svete, je výsledkom neprestávajúcej spolupráce projektantov, inžinierov, stavbárov, architektov, vedcov aj umelcov. Možno práve metro je najlepším príkladom toho, čo mnohým skeptikom v modernom svete tak veľmi chýba - teda spojenia vedy a umenia.
Z knihy ľahko nadobudnete dojem, že metro funguje ako živý, možno ešte stále exotický, ale veľmi vyspelý živočích, rozvíjajúci sa pod ochranou ľudskej vynachádzavosti a intelektu už viac ako sto rokov. David Bennett prináša príbehy odvážnych, najskôr až utopických myšlienok a tiež príbehy ľudí, ktorí s nimi prišli (prvé londýnske tunely sú spojené s menami Vaziea, Marca Brunela a Jamesa Greatheada); dokumentuje rôznorodosť použitých technológií aj premenlivosť architektúry či podôb vlakových súprav. Všíma si plagáty aj grafiti, ktoré, ak sú vhodne použité, nemusia vždy iba kaziť dojem. Prináša zoznam všetkých existujúcich podzemných a povrchových rýchlodráh, a dokonca aj prehľad ich máp alebo dizajnérskeho stvárnenia schodov.
Je to knižka pre tých, ktorí radi prenikajú pod povrch vecí a okrem vône papiera majú radi aj vôňu vykopanej zeme. Pre ľudí s romantickým duchom, ktorí milujú netradičné tvary aj netradičné spojenie farieb a umeleckých postupov. Ale aj pre tvrdých realistov, ktorých zaujímajú trebárs počty prepravených osôb alebo to, prečo francúzske súpravy majú gumené kolesá. Prípadne kedy otvorili metro v kolumbijskom Medelíne alebo na koľkých staniciach môžete nastúpiť a vystúpiť v Ciudad de México. (ač)
