Zaprášená hviezda môže byť kolískou inej Zeme

Astronómovia pozorovali hviezdu, ktorej prostredie obohacuje poznatky o tom, ako vznikla naša Zem. Iný tím sa zasa zameral na prachový disk, v ktorom sa prekvapujúco dlho planéty neutvárajú.

FOTO

Pohľad do mladosti modrej planéty

Hviezda BD +20 307 sa nachádza v súhvezdí Barana (Aries) približne 300 svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Je o čosi hmotnejšia ako naše Slnko, no v porovnaní s jeho vekom (4,55 miliardy rokov) ju možno považovať za batoľa, lebo má iba asi 300 miliónov rokov. Teplotou i rozmermi pripomína Slnko. Vyniká však najväčším známym podielom jemného prachu vo svojej tesnej blízkosti. Americkí bádatelia na čele s Inseokom Songom z Observatória Gemini na Havaji predpokladajú, že tento pomerne teplý prach je produktom zrážok medzi malými, asi 300-kilometrovými protoplanetárnymi telesami z hornín, ktorých zrážky a splývania stáli pri zrode veľkých planét našej Slnečnej sústavy. Obežné dráhy malých telies zrejme gravitačne porušila dosiaľ neobjavená veľká planéta či planéty, čo napokon spôsobilo, že sa zrazili.

Pozorovania havajskými ďalekohľadmi Gemini North (8-metrový objektív) a

Keck I (10-metrový objektív) Song s kolegami uverejnil v časopise Nature. Zistené rozmery prachových častíc zodpovedajú teoreticky odvodeným parametrom produktov zrážok malých protoplanetárnych telies. Zrážky sa museli odohrať nanajvýš pred jedným tisícom rokov, inak by už prach dopadol na hviezdu. Situácia silne pripomína prostredie, v akom vznikala naša Zem. Zvyšky prachu dnes rozptyľuje slnečné žiarenie, čo môžeme pri dobrých podmienkach pozorovať voľným okom ako takzvané zvieratníkové svetlo niekoľko hodín po západe alebo pred východom Slnka.

Prastarý prachový disk okolo dvojhviezdy

Práve pred týždňom sme písali o objave planéty v sústave troch hviezd. Vznik planét pri väčšom počte hviezd ako jedna v minulosti teoretici považovali za prakticky vylúčený. No akiste nie je jednoduchý a vyžaduje špecifické okolnosti. Dokladajú to aj nové pozorovania dvojice červených trpasličích hviezd Stephenson 34 v súhvezdí Býka (Taurus), približne 350 svetelných rokov od nás. Lee Hartmann z Harvard-Smithsonovho astrofyzikálneho strediska ju s kolegami monitoroval kozmickým ďalekohľadom NASA Spitzer, ktorý pozoruje oblohu v oblasti infračerveného žiarenia.

V článku pre časopis Astrophysical Journal Letters oznámili vedci prekvapujúce zistenie: disk okolo dvojhviezdy Stephenson 34 má zhruba 25 miliónov rokov. Začína sa 100 miliónov kilometrov a končí sa 1 miliardu kilometrov od hviezdnej dvojice. Teoretici však predpokladajú, že také prachové disky by mali okolo hviezd existovať iba niekoľko miliónov rokov a potom skondenzovať do planét, alebo sa rozptýliť. Čosi vývoj disku spomaľuje. Najstaršie známe disky majú asi 10 miliónov rokov. Objav 25-miliónročného disku podľa Hartmanna pripomína stretnutie s 200-ročným človekom.