FOTO - ARCHÍV |
Podľa kanadských výskumníkov môžu jedovaté výkaly arktických vtákov vysvetliť záhadné a nebezpečne vysoké hladiny toxických látok v severských pobrežných ekosystémoch. Nález by mal pomôcť ohrozeným miestnym komunitám zmeniť doterajšiu stratégiu lovu a spracovania potravy, ktorá by im umožnila vrátiť sa k tradičnej zdravej strave.
Ohrozená populácia
"Morské vtáky v sebe veľmi efektívne koncentrujú škodlivé látky. Ak by sme dokázali predvídať ich výskyt, potom by sme uľahčili problémy miestnych obyvateľov jednoducho zmenou ich jedálneho lístka," povedal pre New Scientist hlavný autor štúdie - Jules Blais z Ottawskej univerzity.
Toxikológovia už dlho poznajú jav akumulácie chemikálií, akými sú napríklad meď, dioxíny alebo polychlórované bifenyly (PCB) v arktických vodách, pôde, zvieratách a ľuďoch. Práve pôvodná populácia žijúca v severných regiónoch Zeme patrí medzi najviac ohrozené pôsobením PCB. Znečisťujúce látky sa tu hromadia vďaka tomu, čo vedci označujú ako globálna destilácia. Škodlivé látky sa vyparujú pri vyšších teplotách a po prenose na sever kondenzujú v chladnom vzduchu.
Podľa Blaisa však tieto modely nevysvetľujú, prečo je v niektorých spoločenstvách vyššia koncentrácia týchto látok ako v iných. Samotné oceány a vzduch ich totiž nedokážu koncentrovať na určitých miestach. Blaisov tím preto predpokladal, že by za nahromadenie jedov mohli byť zodpovedné arktické vtáky, ktoré sa vydávajú na výlety za potravou, dlhé až tisíc kilometrov.
Dominantní obyvatelia
Morské vtáky patria medzi dominantných obyvateľov týchto oblastí, hniezdiac vo veľkých kolóniách po viac ako 20-tisíc jedincoch. Ich trus je hlavným zdrojom živín pre rastliny na pobreží, ktorými sa zasa živia ďalšie druhy živočíchov. Tím výskumníkov preto z Ottawy zamieril na Cape Vera vysoko v Arktíde, kde hniezdi fulmar ľadový (Fulmarus glacialis - na snímkach), blízky príbuzný albatrosov. Vedci tu sledovali hladiny pesticídu DDT, medi a niekoľkých chlórovaných zlúčenín, ktoré majú dlhú životnosť, napríklad hexachlorobenzénu (HCB). Potom porovnali vzorky pôdy a vody ďaleko od vtáčích kolónií a zistili, že jazerá priamo pod pravidelnou letovou trasou vtákov majú niekoľkonásobne vyššie koncentrácie škodlivých látok. V prípade HCB 10-krát, v prípade medi 25-krát a DDT až 60-krát. Nepochybne za to môže práve vtáčí trus.
Blais dúfa, že zmapovaním pohybu toxínov v potravinovom reťazci sa im budú môcť severské populácie v ohrozených oblastiach vyhnúť a opäť sa vrátiť k svojej tradičnej strave. Jedovaté látky, hromadiace sa v prírode, ich donútili zmeniť spôsob stravovania. Výsledkom je zvýšený výskyt obezity a cukrovky II. typu.
FOTO |
