Charles Darwin (1809-1882) sformuloval svoju evolučnú teóriu v roku 1859 a aj on ju nie raz musel brániť pred útokmi kreacionistov. FOTO - ARCHÍV
Prestížny britský časopis New Scientist, píšuci o vede, zasiahol do diskusie, ktorá sa teraz odohráva najmä v USA. Ide o to, že kreacionisti, teda ľudia, ktorí veria v stvoriteľa, chcú, aby sa ich názory, podoprené iba vierou, vyučovali na školách ako alternatíva evolučnej teórie. Prinášame úvodník britského časopisu v plnom znení, pretože nie je vylúčené, že časom sa zástancovia vyučovania Inteligentného dizajnu ako vedeckej teórie zjavia aj u nás. (r)
Inteligentný dizajn využíva jazyk vedy
Darwinisti v USA teraz zažívajú horúce chvíle. Osemdesiat rokov po nechvalne známom "opičom procese", keď Johna Scopesa z Tennessee súdili za to, že prednášal evolučnú teóriu, znovu stúpa tlak na Darwinovu teóriu. Kreacionistické hlasy sú čoraz hlasnejšie, a nový hráč prináša ďalší hluk. Inteligentný dizajn (ID) využíva jazyk vedy na to, aby argumentoval, že nikdy nemôžeme pochopiť prírodu, ak nevezmeme do úvahy nadprirodzené sily.
Hoci ID existuje už vyše desať rokov, len nedávno začal mať významný vplyv na univerzitné orgány a školské rady, ktoré rozhodujú o tom, čo sa žiaci učia. Jeho obhajcovia argumentujú, že rôzne biologické štruktúry sú príliš zložité na to, aby vznikli prirodzeným výberom, preto museli byť stvorené.
Dve koncepcie
Aby presvedčili o svojich argumentoch, zástancovia ID prinášajú dve koncepcie. "Neredukovateľná zložitosť" ponúka teóriu, že niektoré molekulárne systémy, napríklad ten, ktorý spúšťa zrážanie krvi u ľudí, nemožno rozložiť na menšie fungujúce jednotky, a teda nemohli vzniknúť prirodzeným výberom. "Konkretizovaná zložitosť" využíva teóriu pravdepodobnosti na to, aby ukázala nepravdepodobnosť vzniku istých biologických štruktúr prirodzenými procesmi, preto museli byť stvorené.
Tieto myšlienky sa na povrchu zdajú vierohodné, preto môžu mať silný vplyv. Až pri vedeckom pochopení sa stáva jasným, že sú od základu pochybené. Čo je úplne zásadné: Pretože nemôžu byť nijako zmysluplne potvrdené a overené, nemôžu sa nijako kvalifikovať ako veda. Keby sa niekedy prijal ID, potlačilo by to výskum. Molekulárni biológovia by sa museli zastaviť vždy, keď by naďabili na biologickú štruktúru, ktorú by si nevedeli vysvetliť, a teda by musela byť dielom "stvoriteľa". Veda ako hľadanie s otvoreným koncom by sa zastavila na nepreniknuteľnej bariére označenej slovami "urobil to stvoriteľ".
Achillova päta evolúcie?
Obhajcovia ID presvedčili mnohých ľudí, že našli Achillovu pätu evolúcie. Argumentujú, že v mene spravodlivosti a rovnováhy by študentov mali učiť nejasnosti spojené s evolúciou a súčasne aj ID. Toto udiera na strunu nestrannosti u ne-vedcov. No je to falošné. Deti predsa neučíme ani iné polovičaté spochybnenia iných vedeckých teórií, ktoré nezdvihli hodenú rukavicu vedeckého skúmania. Prečo by to teda malo byť inak s ID?
Ba čo viac, "učenie kontroverzie" živí predstavu, že na Darwinovej veľkej myšlienke je čosi zásadne nesprávne. No toto tvrdenie sa nezrodilo z faktov. Evolúcia prirodzeným výberom prežila 146 rokov vedeckého skúmania a Národné akadémie vied USA ju nazvali "najdôležitejšou koncepciou v modernej biológii".
Hromadia sa dôkazy proti ID
Evolúcia nám pomohla a pomáha interpretovať skameneliny, pochopiť, ako sa baktérie stali odolnými proti antibiotikám, opísať rýchle zmeny živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sa odohrávajú pred našimi očami. Vysvetľuje niektoré pôsobivé príklady "chybného stvorenia", ako napríklad druhy žijúce v jaskyniach s funkčnými očami, potiahnutými klapkami kože. Biotechnologický priemysel nikdy nespútal prirodzený výber, aby vytvoril nové lieky. Naopak, ID nevytvoril ani jednu hodnotnú predpoveď. Dôkazy proti nemu sa hromadia z mnohých vedeckých odvetví, zatiaľ čo dôkazy v jeho prospech pochádzajú len od malej skupinky jeho oddaných obhajcov.
Medzi ID a evolúciou neexistuje vedecký rozpor. Argumenty pre to, aby sa učili ako platné alternatívy, nie sú silnejšie ako argumenty pre to, aby sme učili študentov nejaký údajný rozpor medzi astrológiou a astronómiou.
Náboženstvo ako veda?
Za týmto sporom sa ukrýva problém, či by sa náboženstvo malo objaviť vo vedeckých predmetoch a na seminároch, ako to už dlho chce kreacionistické hnutie. Tu len ťažko človek môže nepodozrievať ľudí stojacich v pozadí ID z falošnosti ich kníh a prednášok. Páčilo by sa im, keby čitatelia považovali ID za čisto vedecký. No jedným z vládnucich cieľov Inštitútu objavov, duchovného domova ID, je šíriť, že "prírodu a ľudí stvoril Boh".
Buďme úprimní. Toto je kreacionizmus pod iným menom. Povedzte triede pubertiakov, že zadná časť baktérie sa nevyvinula, ale bola stvorená, a čo si pomyslia, kto bol stvoriteľom? ID sa môže kvalifikovať ako náboženská viera, ale nie je to veda. Určite ho učme v rámci filozofie alebo sociológie. No jeho správnym miestom posledného odpočinku budú dejiny.
Titulná strana New Scientist z 9. júla. Okrem redakčného úvodníka britský časopis prináša aj podrobný článok o novej vlne kreacionizmu v USA.
Autor: NEW SCIENTIST
