Pred rokom moji známi kúpili deťom počítač. Ona upratovačka, on traktorista, deti majú 15 a 13. Deti ho veľmi chceli a rodičia si povedali, že dnes sa bez znalostí práce s počítačom človek ťažko zamestná, tak nech sa učia. Kúpili starší počítač, doniesli ho domov a podľa inštruktáže od predchádzajúceho majiteľa zapojili. Po prvom zapnutí sa tešili z modrej obrazovky Windows 95. A to bolo všetko. Deti mali v škole počítač, ale na ňom aj ikonky s hrami a tie v tomto počítači neboli. Nikto netušil, čo s tým čudom ďalej. O niekoľko dní dcéra náhodou otvorila Wordpad a zistili, že môžu písať texty. Tlačiť ich nemohli, nemali tlačiareň. Ukladať ich nevedeli. Po anglicky nikto z nich nevie. Potom objavili karty a to sa stalo ich jedinou hrou na ich počítači.
Keď sme sa s nimi náhodou stretli po čase, boli smutní, že sa im pokazil počítač. Sadol si zaň otec a niečo porobil. Nikto nevie čo. Počítač nefunguje. Až mi ich bolo ľúto. Rozprávali o tom, ako im nefungoval internet. Mali tam napísané "Internet Explorer", ale keď naň "ťukli", nič sa nedialo. Netušili, že potrebujú aj modem (ani čo to je modem) a hlavne pevnú linku (nemali zavedený telefón). Posledná informácia je, že už pol roka majú počítač nefunkčný a je im to jedno.
Podľa mňa nemôže veľa ľudí vlastniť počítač, lebo ešte nepochopili, ani ako funguje ich dvojhlavové video. Nevedia si ani vopred nastaviť nahratie telenovely. Veľa ľudí nechápe, že počítač nie je len hardvér, treba aj softvér. A nie jeden. A už vôbec nechápu, že zaň treba platiť. Opravárovi za opravu práčky radi zaplatia, ale technikovi PC? "Veď nič nerobila. Prišla, poklikala si tu, niečo napísala, cez obrazovku preletel taký prúžok. Keď sa to tak vezme, takmer hodinu nič nerobila, len pozerala na obrazovku a za to chce 500 korún?" - taká bola reakcia jednej panej, ktorej prišla moja faktúra za preinštaláciu softvéru.
Autor: DANA MICHÁLKOVÁ
