Americkí zamestnávatelia počítajú s tým, že asi hodinu z pracovného času ich zamestnanci kažý deň premrhajú - v skutočnosti sú to dve hodiny. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/EPA
Priemerný zamestnanec premrhá každý deň v práci neužitočnými činnosťami približne dve hodiny času, z toho až hodinu strávi bezcieľnym surfovaním po webe. Taký je výsledok štúdie spoločností America Online a Salary.com na vzorke vyše 10-tisíc zamestnaných Američanov.
Internet ako najväčší požierač svojho pracovného času uviedlo v prieskume 45 percent ľudí. Necelá hodina "zabitá" na internete zahŕňa prezeranie webových stránok, vybavovanie súkromných e-mailov, hranie internetových hier i chat.
Ďalšiu približne štvrtinu z dvoch "neužitočných" hodín ľudia strávia súkromnými debatami s kolegami, deväť percent vybavovaním súkromných záležitostí (najmä súkromnými telefonátmi), medzi ďalšími obľúbenými spôsobmi trávenia pracovného času sa uvádza napríklad aj hľadanie novej práce.
Najviac času podľa štúdie premrhajú zamestnanci poisťovní (2,5 hodiny denne), nasledujú ľudia zamestnaní vo verejnom sektore, vo výskume a vývoji a v školstve.
Muži a ženy si podľa správy nemajú v efektivite práce čo vyčítať, činnosťami nesúvisiacimi s prácou trávia rovnako veľa času - zaujímavé však je, že väčšina manažérov ľudských zdrojov v podnikoch nesprávne predpokladá, že ženy pracujú menej efektívne. Výrazný rozdiel je však medzi mladšími a staršími zamestnancami, tí starší premárnia v práci oveľa menej času.
Koľko máme pracovať?
Autori správy tvrdia, že čas zbytočne "odsedený" v práci stojí amerických zamestnávateľov ročne 759 miliárd dolárov - to sú mzdy vyplatené za čas, ktorý v skutočnosti ľudia nepracujú. Výskumníci však jedným dychom dodávajú, že v skutočnosti sa pri stanovovaní miezd čiastočne počíta s tým, že nie všetok pracovný čas bude naozaj využitý na prácu. Firmy podľa prieskumu očakávajú, že v priemere jednu hodinu denne (navyše okrem času stanoveného na obed) zamestnanci v skutočnosti pracovať nebudú. Reálne manažéri odhadujú, že ich zamestnanci nepracujú 96 minút denne, skutočný čas sa pohybuje okolo 125 minút.
Na druhej strane, pri mnohých profesiách nemôže byť čas nestrávený pri práci považovaný za premrhaný - ak práca vyžaduje kreativitu, dôležitý nápad môže prísť kedykoľvek, aj pri pohľade z pohovky do stropu alebo pri debate s kolegami o súkromných témach. Podľa štúdie práve surfovanie po internete na súkromné účely často slúži ako zdroj inšpirácie.
Blíži sa nová éra
V skutočnosti je veľmi ťažké odhadnúť, o koľko času nás technológie ako internet oberajú. Nevyžadujú totiž zväčša našu plnú pozornosť, ako napríklad sledovanie filmu v kine, ale "konštantnú čiastočnú pozornosť". Tento termín vymyslela Linda Stoneová, ktorá skúma sociálne dosahy technológií ako výskumníčka v Microsofte, a označuje ním stav, keď je jedna dôležitá vec (napríklad aktuálna pracovná úloha) v centre našej pozornosti, ale zároveň neustále monitorujeme okolie, či sa nevyskytne niečo iné, čo by si našu pozornosť tiež zaslúžilo. Tento spôsob rozdeľovania pozornosti, keď máme neustále zapnutý e-mailový program, na stole pred sebou dva telefóny a v internetovom prehliadači celý deň otvorenú spravodajskú stránku, je motivovaný najmä "snahou neprepásť žiadnu príležitosť" a udržiavať si neustále živú sieť kontaktov s inými ľuďmi.
Čas, keď má veľké množstvo ľudí potrebu byť neustále "na mobile" a kontrolovať e-maily aj počas dovolenky, sa však podľa Lindy Stoneovej blíži ku koncu. Podľa jej teórie sa vždy v približne 20-ročných cykloch mení klíma v spoločnosti, ktorá sa prikláňa raz na stranu individualizmu a inokedy k intenzívnejším kontaktom medzi ľuďmi.
Prvých dvadsať rokov od konca druhej svetovej vojny bolo dobou kolektívu - ľudia verili, že šťastie im zaručí ich rodina, komunita, ich firma. Nenaplnenie týchto túžob viedlo k individualistickým 60. a 70. rokom, keď bola pre ľudí prvoradá vlastná sebarealizácia.
Od roku 1985 sa kyvadlo vracia zasa späť od sebestrednosti ku kontaktom s ostatnými. "Dnes veríme, že byť zamestnaný a stále spojený s ostatnými znamená byť najviac nažive. Sme prestimulovaní a nenaplnení," povedala Linda Stoneová časopisu Knowledge@Wharton.
Tak ako vždy v minulosti sa teda ľudia od roku 2005 začnú znova odvracať od extrémne intenzívnej komunikácie s ostatnými. "Vstupujeme do fázy, keď sa budeme pokúšať znova získať kontrolu nad svojou pozornosťou a pracovať spôsobom, ktorý nám umožní priamejšiu (v porovnaní s e-mailmi a telefónmi) a najmä zmysluplnejšiu komunikáciu s ľuďmi. Ďalším afrodiziakom sa stane plná pozornosť venovaná jedinej veci," vraví Stoneová.
Posun do novej fázy možno badať už dnes napríklad v snahách niektorých firiem zaviesť dni v týždni bez e-mailov a zistiť, či priama komunikácia medzi zamestnancami nebude zmysluplnejšia.
Žiť plnohodnotne už čoskoro podľa Stoneovej nebude znamenať robiť čo najviac vecí naraz, ale naopak kompletne sa sústrediť na jedinú. V tom nám pomôže množstvo nových filtrov, ľudských i technických, ktoré nás budú chrániť pred neustálymi vyrušeniami, filtrovať informačný šum a umožňovať zmysluplnejšiu komunikáciu - a získať znova kontrolu nad naším časom a našimi životmi.
Prečo mrháte v práci časom?
Nemám v práci čo robiť (33 %)Platia ma málo na to, aby som pracoval viac (23 %) Kolegovia ma rozptyľujú (15 %) Nemám dosť času vybaviť si súkromné veci večer alebo cez víkendy (12 %)
