Prečo je Komenský otcom modernej pedagogiky?

Načítavam... 265. Jan Amos Komenský: Otec moderného vzdelávania

Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Asi len málokto na Slovensku nevie, že existuje Univerzita Komenského v Bratislave – naša Universitas Comeniana Bratislavensis – i keď asi menej ľudí vie, že vznikla v júni roku 1919. Kto to ale bol ten Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie a čím sa zaslúžil do tej miery, že tohto mysliteľa 17. storočia nazývane otcom moderného vzdelávania?

Začnem malou anekdotou. Predstaviť Jana Amosa Komenského na podcaste som chcel už dávno, ale vždy akosi prišla iná téma, iný rozhovor a bola to až jedna milá udalosť, ktorá ma k tomu nakoniec ešte pred letom priviedla a to rezolútne.

Už som viackrát spomínal, že veľkou inšpiráciou k založeniu Pravidelnej dávky bol istý britský podcast od BBC s názvom In Our Time a ten, čuduj sa svetu, priniesol v máji tohto roku hĺbavú a veľmi inšpiratívnu diskusiu o Komenskom.

Za jedným stolom sa zišli profesor z Oxfordu, profesorka z Kentu a výskumník z Českej akadémie vied a skúsený moderátor Melvyn Bragg ich svojimi podnetnými otázkami priviedol k veľmi pútavému vykresleniu intelektuálnej postavy tohto velikána európskych dejín.

Logika bola nepriestrelná: keď už Komenského prinieslo In Our Time, na Pravidelnej dávke nemôže chýbať. Ak viete dobre po anglicky, link na spomínanú epizódu nájdete v popise tejto dávky. Posvieťme si ale teraz už na Komenského a priblížme, prečo ho volajú aj otcom modernej pedagogiky.

Komenský sa narodil v roku 1592 v juhovýchodnej časti Moravy a ako 78 ročný zomiera v roku 1670 v nizozemskom Amsterdame. Okrem toho, že o ňom hovoríme ako o mysliteľovi, filozofovi a reformátorovi pedagogiky bol tiež posledným biskupom českej protestantskej cirkvi Jednota bratská.

V kontexte jeho doby musíme o ňom a jeho diele premýšľať ako o človeku žijúcom v extrémne krízových časoch. Počas tridsať ročnej vojny uteká pred Habsburskou proti-reformáciou v 1628 do poľského exilu, kde o rok neskôr publikuje jedno zo svojich najslávnejších diel: Janua linguarum reserata – v preklade: Brána jazykov otvorená.

Tri krízy

Ak my dnes na Slovensku žijeme v polarizovanej spoločnosti, ktorá sa nakláňa čím viac k extrémnym riešeniam a prehlbujú sa zákopové kultúrne vojny, Komenský nám je brilantným vzorom nielen snahy, ale aj realizácie kultúreho dialógu prostredníctvom univerzálneho vzdelávania a pansofizmu, ku ktorým sa o chvíľu dostaneme.

Dalo by sa povedať, že Komenský žil počas troch kríz súčasne. Po prvé, kríza náboženská, kde proti sebe nestojí len katolicizmus a protestantizmus, ale aj jednotlivé protestantské cirkvi sú v zásadnom teologickom nesúhlase – a katolícka proti-reformácia je ďalším sprievodným javom týchto konfliktov. Po druhé, kríza politická, kríza vojen.

Nejde len o tridsať ročnú vojnu a Komenského zasiahli tiež občianske vojny v Írsku, Škótsku a Anglicku a tiež koniec osemdesiatročnej vojny, teda Holandskej revolúcie. Tretia a posledná kríza je krízou intelektuálnou. Komenského doba je dobou vedomého odstrihnutia sa od stáročného vplyvu Aristotela a ďalších antických velikánov.

Ale, i keď platnosť ich videnia sveta už nie je dlhšie akceptovaná, žiadna iná alternatívna teória si ešte nezískala široké uznanie, aby sa stala takpovediac mainstreamovou. Komenský vidí tieto krízy ako navzájom prepojené a jeho idea univerzálneho vzdelania a pansofizmu je jeho liekom na tieto prepletené choroby doby.

Človek mal podľa neho nanovo prebádať vzťah k svojmu stvoriteľovi (kríza náboženská), musí si rovnako posvietiť na vzťah ľudí navzájom (kríza politická) a taktiež je potrebné prísť s novými spôsobmi filozofovania, ktoré nám pomôžu uchopiť povahu sveta (kríza intelektuálna).

Pansofizmus

Pansofizmus je odpoveď na tieto tri výzvy. „Pan“ znamená z gréčtiny univerzálny a „sofia“ je grécke slovo pre múdrosť, teda najvyšší stupeň poznania. Hoci je Komenský jeden s prvých, ktorý začal pansofizmus ako slovo používať, významovo sa nevyhnutne odkazuje na staršie zdroje.

Čo je ale nepopierateľná inovatívnosť jeho prístupu je fakt, že do vzdelávanie dáva dôraz na zmysly namiesto abstrakcie, a teda konkrétne veci na rozdiel od myšlienok a slov – a tento dôraz na takpovediac ohmatateľnosť sveta ho vedie aj k encyklopedickému spôsobu rozmýšľania o pedagogike. Čo sa tým presnejšie myslí?

Niet lepší príklad ako už spomínaná Komenského kniha Janua linguarum reserata, teda: Brána jazykov otvorená. Išlo o jedno z najznámejších a najpopulárnejších z Komenského diel, a v kocke by sme mohli povedať, že išlo o inovatívnu učebnicu latinčiny.

Latinčina inak

Dovtedajší zaužívaný spôsob učenia latinčiny bol postavený na striktnom a abstraktnom opakovaní napríklad prípon slovies v závislosti od meniacich sa vzorových slovies na časovanie; a učenie latinčiny pracovalo s textami velikánov ako Vergíliu či Cicero.

Komenský nespravil nič iné ako prinavrátil dôraz na praktickú skúsenosť, že deti najprv poznávajú svet cez konkrétne obrazy a až neskôr cez abstraktné koncepty komunikované slovami a textom. Preto majú detské knižky toľko obrázkov a často i žiadne slová, a stále tieto detské knihy komunikujú naše poznanie sveta.

Ako už z povedaného vyplýva, táto učebnica bola plná obrázkov, ktoré reprezentujú dané slová a koncepty, ktoré sa mal žiak po latinsky naučiť a mohli by sme povedať, že išlo akoby o encyklopédiu. Latinčina bola počas Komenského čias stále lingua franca, teda mostom medzi rozličnými kultúra mi a národmi, a jeho cieľom bolo spraviť učenie viac pútavé či zábavné.

Proces učenia latinčiny mal by záživný a radostný, čo samozrejme nenegovalo jeho náročnosť a celospoločenský význam – a asi vás neprekvapím keď poviem, že v roku 1630 Komenský vydal dielo, ktoré nemohlo niesť iný názov ako Škola hrou. Jeho učebnica Brána jazykov otvorená bola preložená do 11 európskych jazykov a vo svojej dobe bola skutočným bestsellerom.

Obrázky, obrázky, obrázky

Neviem ako vy, ale jediný citát, ktorý si od Komenského pamätám (ak je teda jeho a len sa mu nepripisuje) hovorí nasledovné: čím viac zmyslov použiješ, tým skôr a lepšie sa niečo naučíš. A toto je už spomínaný Komenského dôraz na radosť z poznávania, ktorú už Aristoteles pred ním formuloval v prvých vetách svojej Metafyziky.

Parafrázujúc, Aristoteles tvrdí, že človek prirodzene túži po poznaní, pretože proces poznávania a spoznávanie nám prináša veľkú radosť a pôžitok – a ako dôkaz pre túto hypotézu poukazuje na radosť z našej schopnosti vidieť. Videnie, ako jeden z druhov zmyslového poznávania, je pre nás neskutočne potešujúce a Komenský pracuje s tou istou intuíciou.

Položme si ešte raz túto kruciálnu otázku. Prečo do svojej učebnice Komenský pridal obrázky? A nielen tam! V roku 1658 vydáva v Norimberku ďalšie slávne dielo s názvom Orbis sensualium pictus, v preklade: Svet v obrazoch, a ide opäť o encyklopedickú učebnicu, ktorá obrázkami doslova prekvitala. Prečo teda obrázky v knihách?

Deti, pred tým ako sú schopné porozumieť písanému textu, rozumejú obrázkom a obrázky súčasne lepšie udržujú detskú pozornosť. Komenského Orbis ale nebol slovníkom, ktorý mal rozšíriť slovnú zásobu. Išlo opäť, mohli by sme povedať, o obrázkovú encyklopédiu, ktorá, tentokrát aj s použitím nielen latinčiny ale aj miestneho jazyka (napríklad češtiny, nemčiny, maďarčiny či angličtiny) mala za cieľ pansofizmus – teda univerzálne vzdelanie dostupné doslova pre každého a tiež ohľadne všetkého.

V Orbise, rovnako ako v Janua linguarum reserata, sa teda mladý či starší čitateľ nedozvie len o hruškách a jablkách, a je mu komunikované súčasné poznanie sveta a spoločnosti. Od minerálov až po náboženské a etické záležitosti.

Okrem jeho dôrazu na všeobecné vzdelanie každého človeka ako liek na tri spomínané krízy jeho doby, Komenský je známy aj pre jeho poukazovanie na skutočnosť, že vzdelanie je celoživotný proces, ktorý začína narodením a končí smrťou.

Ide tak o holistický pohľad na vzdelávanie a napríklad v inom svojom diele, ktoré sa venuje predškolskému vzdelávaniu dokonca odporúča matkám, aby deti učili základy astronómie poukazujúc na slnko, mesiac, hviezdy, obežné dráhy a podobne.

Komenský ako radikál?

Záverom dnešného spoločného rozmýšľania by som chcel poukázať ešte na jednu dôležitú vec. Radikálnosť Komenského pansofizmu a univerzálneho vzdelávania dnešnému uchu nielen že nemusí znieť radikálne, naopak, príde mu ako niečo bežné ba priam samozrejmé a prirodzené.

Vzdelávanie je dostupné pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie založenej na akomkoľvek faktore. Bodka. Ale v Komenského časoch to bolo všetko len nie samozrejmosť. Jeho vízia univerzálneho vzdelávania vychádzala z časti aj z jeho náboženského presvedčenia a životnej skúsenosti, že neexistuje životná okolnosť, ktorá by mala a mohla človeku zamedziť jeho vnútorný rast a celospoločensky prospešnú sebarealizáciu.

Okrem bežne vnímaných diskriminačných faktorov ako chudoba, rasa, pohlavie a podobne, ide vo svojej dobe Komenský ešte ďalej a hovorí, že celoživotné vzdelanie je určené aj napríklad pre ľudí s telesným postihnutím.

Hovorí o ľuďoch nevidiacich od narodenia, ktorí sa stali skvelými hudobníkmi alebo o ľuďoch s postihnutím sluchu, ktorí sa stali bravúrnymi maliarmi alebo o ľuďoch, ktorí sa museli naučiť písať nohami a stali sa úspešnými autormi.

Životné okolnosti sú ovplyvňujúcim ale nie rozhodujúcim faktorom v živote človeka a spoločnosť, hlavne z pohľadu vzdelávacieho systému, by sa mala nastaviť tak, aby každému človeku bez výnimky umožnila uvedomiť si svoju jedinečnú hodnotu, ktorou môžem poslúžiť aj druhým. A toto Komenský hlásal, ako otec moderného vzdelávanie, už v 17. storočí.

Aj dnešná dávka má svoju bodku na záver, v ktorej vám poviem niečo viac o už spomínanom diele Orbis sensualium pictus, teda Svet v obrazoch, a tiež o diele, ktoré napísal nie v latinčine, ale v češtine a nesie názov Labyrint sveta a raj srdca. Link na bodku nájdete TU a ďakujem, že aj touto formou podporujete našu tvorbu.