Text vyšiel pôvodne v časopise Quark.
Presuňme sa do tropických oblastí v blízkosti rovníka, kde sa pestuje kakaovník, ktorého plody sa využívajú na výrobu čokolády.
Kakaovník má svoj pôvod v Južnej Amerike, najväčší producenti kakaových bôbov na svete sú však na opačnej strane Atlantiku.
Na prvom mieste je Pobrežie Slonoviny, ďalej sú to Ghana, Ekvádor, Kamerun, Indonézia alebo Nigéria.
Kakaové maslo
Plody kakaovníka sa po zbere nechávajú fermentovať a následne sa sušia na priamom slnku, prípadne v sušiarňach. Kakaové bôby, ktoré sa skladujú vo vreciach alebo v silách až rok, sa najprv čistia, aby sa tak zbavili nežiaducich prímesí.
Nasleduje praženie, aby bôby získali čokoládovú arómu a farbu a mohli sa ďalej spracovať na hmotu. Po tomto procese sa z bôbov tiež ľahko odstráni šupka. Ďalej sa upražené jadrá bôbov rozomelú, pričom sa uvoľňujú zvyšné šupky a dostaneme kakaovú drvinu, ktorá sa opäť dôkladne vyčistí.
Kávičkári sú divní. Podľa evolučnej logiky by im káva nemala chutiť Čítajte Kakaová drvina sa potom pomelie v kakaovom mlyne alebo zjemní valcovaním. Vzniknutá kakaová hmota, zahriata na 80 až 90 stupňov Celzia, sa ďalej spracováva lisovaním v špeciálnych hydraulických lisoch.
Tým sa získava pevná kakaová časť, ktorá sa nazýva kakaový koláč, a kakaové maslo, svetložltý rastlinný tuk, ktorý je hlavnou ingredienciou čokolády. Kakaové bôby obsahujú asi 50 percent kakaového masla, ktoré je cennou surovinou. Okrem výroby čokolády a cukroviniek sa používa aj vo farmácii a v kozmetike.
Dokonalý lesk a lom
Keď si vezmeme čokoládu do ruky, môžu nastať dva scenáre – čokoláda sa nebude rozpúšťať (bude sa rozplývať až na jazyku) alebo sa nám začne rozpúšťať priamo medzi prstami.
Kým v prvom prípade je čokoláda lesklá, v druhom je matná a môže mať nerovnomerné sfarbenie či akési mapy na povrchu. Pri jej lámaní nepočujeme typické hlasné prasknutie.
