Christoph Gohle z Ústavu Maxa Plancka pre kvantovú optiku (Nemecko) s kolegami vyvinul aparatúru, ktorá sa blíži laseru, pracujúcemu v extrémnej ultrafialovej oblasti. Ten je potrebný na tvarovanie nanometrových objektov či presný výskum správania elektrónov v atómoch.
Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity (Japonsko) s kolegami vyvinul kovovo-organický porózny materiál, ktorý umožňuje skladovať dôležitý priemyselný plyn acetylén (používa sa trebárs pri zváraní) pri 200-krát vyššej hustote a efektívne ho oddeľovať od oxidu uhličitého.
Christophe Vigny z ENS/CNRS (Francúzsko) s kolegami potvrdil dosiaľ najrozsiahlejšou analýzou, využívajúcou pozičný systém GPS, že trhlina v morskom dne, ktorá spôsobila zemetrasenie a tsunami z 26. decembra 2004, bola dlhá 1000 km a rýchlo sa šírila na sever.
Podľa výskumu fosílie dinosaura Majungatholus atopus, ktorý urobili Patrick O'Connor a Leon Claessens z Ohijskej univerzity (USA), mal už tento dávny predok vtákov zložitý systém dýchania, využívajúci dutiny v kostiach, akým disponujú moderní operenci.
Steven Haddock z Výskumného ústavu akvária Monterey Bay (USA) s kolegami objavil nový druh rúrkovníka (príbuzný koralov a medúz), ktorý láka rybiu korisť na červene svetielkujúce, pošklbávajúce sa výčnelky. Je to prvý známy morský bezstavovec, využívajúci fluorescenciu.
Tím Fabrizia Sergia z Donanskej biologickej stanice (Španielsko) potvrdil výskumom v talianskych Alpách, že dravé vtáky si zaslúžia byť "emblémovými organizmami" ochranárstva. Kde žijú, tam sa naozaj vyskytuje najpestrejšia skladba živočíchov a rastlín.
Bharat Aggarwal z Texaskej univerzity (USA) s kolegami preukázal, že kurkumín, zložka korení ako kurkuma a karí, blokuje bielkovinu NF-kB, podporujúcu rakovinové procesy.
Podľa tímu Scotta Raucha z Massachusettskej všeobecnej nemocnice (USA) je pritenká špecifická oblasť mozgu, označovaná ako ventromediálny prefrontálny kortex, kľúčom k nízkej odolnosti niektorých ľudí voči psychickým traumám a výslednej úzkosti a strachu.
Tím Joanny Aizenbergovej z firmy Lucent Technologies (USA) opísal unikátne vlastnosti sklenej kostry morskej huby rodu Euplectalla (na obrázku). Štruktúrne "triky", akými prekonáva krehkosť skla, môžu inšpirovať technikov, stavbárov i architektov.
John Tse zo Saskatchewanskej univerzity (Kanada) s kolegami zistil, že najlepší spôsob skladovania vodíka, základu plánovanej novej energetiky, je medzi vrstvami grafitu.
