Vľavo vyhynutý obrovský vták Genyornis, vpravo jeho príbuzný emu. |
Homo sapiens osídlili Austráliu ako predposledný veľký masív súše na Zemi azda už pred vyše 60-tisíc rokmi. Konzervatívnejšia interpretácia veku ľudských kostí a archeologických artefaktov vedie k dobe pred 50-tisíc rokmi. Tak či onak, datovanie nálezov spolu s datovaním fosílií dobových živočíchov naznačuje, že krátko po príchode ľudí vymrela v Austrálii drvivá väčšina tamojšej megafauny - veľkých vačkovcov, vtákov a plazov (vyše 85 percent druhov
s hmotnosťou nad 45 kilogramov). Priamočiarym vysvetlením je nadmerný lov alebo iný negatívny vplyv ľudí. Alternatívou boli klimatické výkyvy - Austráliu postihujú dodnes a v druhej polovici cyklu doby ľadovej iste boli výrazné. Teda: kto vyhubil megafaunu? Človek alebo klíma?
Najnovším príspevkom do tejto debaty je článok Gifforda Millera z Carnegieovej inštitúcie (USA) s piatimi americkými a austrálskymi kolegami v časopise Science. Analyzovali zastúpenie izotopov uhlíka v škrupinách vajec vymretých obrovských vtákov z rodu Genyornis a dodnes žijúcich o čosi menších emuov a v zuboch bylinožravých vačkovcov vombatov, pripomínajúcich nášho jazveca. Vzorky pokrývajú 140-tisíc rokov a pochádzajú z troch oblastí austrálskeho vnútrozemia: okolo jazera Eyre, mesta Port Augusta a jazier v povodí riek Darling a Murray.
Ukázalo sa, že práve po príchode človeka, v dobe pred 50- až 45-tisíc rokmi, tieto tvory prudko zmenili druh potravy. Od rastlín využívajúcich jeden typ fotosyntézy prešli na rastliny využívajúce iný. Konkrétne: od mozaiky stromov, krov a travín k dnešným púštnym krovinám. Vtáky Genyornis zmenu neprežili, emu a vombaty sa prispôsobili. Miller s kolegami vylučujú klimatický vplyv. Najpriamočiarejším vysvetlením je podľa nich rozsiahle vypaľovanie krajiny ľuďmi - úmyselné alebo z nedbalosti.
Škrupina vajca vtáka Genyornis od Port Augusty v južnej Austrálii, vek 60-tisíc rokov. FOTO - GIFFORD MILLER |
Autor: urb
