Pohľad umelca na tri slnká a novoobjavenú planétu z povrchu jej hypotetického mesiaca. Veľké žlté slnko už spolovice zapadlo. ILUSTRÁCIA - CALTECH
ľadom Keck I s priemerom objektívu desať metrov na havajskom observatóriu Mauna Kea. Spolu so svojím dvojčaťom je tento prístroj momentálne najväčší na svete. Objav uverejnil v najnovšom čísle Nature.
"Horúci Jupiter"
Planéta z hmotnostnej kategórie nášho Jupitera obieha hlavnú hviezdu trojhviezdy HD 188753. Tá leží v súhvezdí Labute (Cygnus), približne 149 svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) od Zeme.
Hlavná hviezda a druhé dve sú od seba vzdialené asi ako Slnko a Saturn. Obiehajú okolo spoločného ťažiska raz za približne 25,7 roka, po vcelku výstrednej dráhe. V rámci druhej dvojice trvá obeh okolo zasa ich spoločného ťažiska asi 155 dní. Hlavná hviezda má 1,06 hmotnosti Slnka, druhé dve dokopy 1,63 hmotnosti Slnka. Hlavná hviezda je žltá, hmotnejšia z druhej dvojice oranžová, menej hmotná červená. Pohľad z povrchu novoobjavenej planéty na oblohu musí byť úchvatný: tri rôznofarebné slnká. Konacki to prirovnáva k oblohe rodnej planéty Luka Skywalkera v prvom pokračovaní filmovej sci-fi epopeje Hviezdne vojny.
Planéte trvá jeden obeh okolo hlavnej hviezdy 3,35 dňa. Má hmotnosť najmenej 1,14 hmotnosti Jupitera. Takéto masívne planéty, obiehajúce v blízkosti materskej hviezdy, vedci označujú ako "horúce Jupitery". Známych je už vyše 30 prípadov.
Nepravdepodobný scenár
Práve v príslušnosti novej planéty k "horúcim Jupiterom" je problém. Súčasná planetologická teória ich vysvetľuje tak, že sa zrodili v prvotnom disku okolo hviezdy z plynu a prachu disku vo väčšej vzdialenosti od materskej hviezdy, zhruba 400 miliónov kilometrov a viac. Až tam totiž bolo dosť tuhého materiálu, z ktorého sa mohlo vytvoriť jadro planéty. Naň sa potom nabalili plyny, až vznikla obrovská planéta. Neskôr migrovala bližšie ku hviezde.
Lenže prítomnosť druhých dvoch hviezd v HD 188753 pomerne neďaleko od hlavnej hviezdy robí taký scenár nepravdepodobným. Ich gravitačný plyn totiž musel "orezať" prvotný disk už zhruba 200 miliónov kilometrov od materskej hviezdy. Kde sa teda zrodila novoobjavená planéta? Jej existencia znamená pre súčasnú planetologickú teóriu veľkú výzvu.
Oveľa pestrejší svet
Spočiatku sa nečakalo, že by planéty mohli jestvovať čo len v dvojhviezdach. Teoretikom totiž vychádzalo, že prekrývajúce sa rušivé gravitačné vplyvy viacerých telies vznik planét znemožnia. To by výrazne obmedzilo výskyt planét vo vesmíre, lebo
súčasťou dvojitých a viacnásobných sústav je minimálne 60 percent hviezd v našej Mliečnej ceste. Ba možno až 80 percent z nich. No potom astronómovia mimoslnečné planéty v dvojhviezdach predsa len začali objavovať a teoretici svoje koncepcie zrevidovali. Budú v tom musieť pokračovať. Svet mimoslnečných planét je očividne oveľa pestrejší, ako pôvodne predpokladali.
