Kyselinu listovú, ktorá podľa výskumu z Holandska môže spomaliť pokles poznávacích schopností ľudí v strednom a staršom veku, obsahujú mnohé druhy potravy, najmä listovej zeleniny, ale aj ovocia. FOTO - SITA/AP
Počet ohrozených ľudí sa bude zvyšovať s tým, ako narastá priemerný vek najmä vo vyspelých krajinách. Iba v Európe má v roku 2020 žiť 35 miliónov ľudí starších ako 80 rokov, zatiaľ čo v roku 2000 ich bolo necelých 21,5 milióna. Vysoký vek spolu s genetickými predpokladmi a zlým životným štýlom sú najrizikovejšími faktormi vzniku a rozvoja neurodegeneratívnych chorôb.
V poslednom čase vedci a lekári nachádzajú nové možnosti, keď už nie priam liečby, teda aspoň spomalenia alzheimera. O nádejnej genetickej liečbe, ktorú vyskúšal tím Marka Tuszynského z Kalifornskej univerzity v San Diegu, sme písali (SME 19. 5. 2005, príloha Veda).
To najlepšie, čo však môžeme urobiť už teraz, je vhodná prevencia. Nedávno sa jej venovala prvá konferencia o prevencii Alzheimerovej choroby, ktorú vo Washingtone usporiadala Alzheimerova spoločnosť.
Pomôže kyselina listová?
Holandskí vedci prišli s dôkazom, že kyselina listová môže spomaliť pokles kognitívnych (poznávacích) schopností ľudí v strednom a staršom veku. Sledovali 818 mužov a žien po menopauze vo veku od 50 do 70 rokov, ktorým pred výskumom namerali zvýšenú hladinu homocysteínu. Homocysteín je aminokyselina, ktorej vysoká hladina v tele zvyšuje riziko infarktu a mozgovej porážky. Najnovšie ju vedci upodozrievajú, že môže pôsobiť aj ako nervový jed pri vzniku alzheimera.
Holandskí dobrovoľníci dostávali počas troch rokov buď 800 mikrogramov kyseliny listovej, alebo placebo. Po tomto období sa hladina kyseliny v krvi ľudí, ktorí ju dostávali, zvýšila päťnásobne, hladina homocysteínu im klesla o štvrtinu.
V rozličných kognitívnych testoch sa týmto ľuďom darilo oveľa lepšie ako tým s placebom. Pamäť mali takú, ako keby boli o dva až päť rokov mladší. Znamená to azda, že kyselina listová spomaľuje starnutie?
"Je to prvá štúdia, ktorá presvedčivo ukázala, že môže spomaliť úpadok kognitívnych schopností," povedal šéf tímu Jane Durga z Univerzity vo Wageningene. "Ukázali sme, že to nie je zásluha komplexu B-vitamínu, ale práve kyseliny listovej."
Ľudia s Alzheimerovou chorobou však v štúdii neboli zapojení, nie je teda isté, ako a či vôbec by im kyselina listová pomohla. Preto Národné inštitúty zdravia v USA sponzorujú ďalšiu štúdiu, ktorá ukáže, či vysoké dávky kyseliny listovej v spojení s vitamínmi B6 a B12 dokážu spomaliť úpadok poznávacích schopností aj u ľudí s touto neurodegeneratívnou chorobou.
Inzulín je aj v mozgu
Inzulín sa nevytvára iba v pankrease, ale tiež v mozgu. Tento hormón zrejme hrá kľúčovú úlohu nielen pri regulácii cukru v krvi, ale aj pri vzniku ochorení typu alzheimera. O tom, že diabetici majú zvýšené riziko vzniku neurodegeneratívnej choroby, nedávno informoval tím Suzanne de la Monteovej z Brownovej univerzity v americkom Providence v časopise Journal of Alzheimer's Disease. (Len pre zaujímavosť, Brownova univerzita je siedmou najstaršou univerzitou v USA a členom prestížnej Ivy League - Brečtanovej ligy).
Vedci blokovali signálnu cestu inzulínu v mozgu potkanov a zistili, že neuróny reagovali nielen na inzulín, ale dokázali ho tiež samé produkovať. Ďalšie výskumy ukázali, že zastavením tvorby inzulínu v mozgu sa začínajú neuróny deformovať, rovnako ako v ranom štádiu alzheimera. Ľudia, ktorí naň zomreli, mali v mozgovom tkanive nezvyčajne málo inzulínu.
V štúdii, prezentovanej na konferencii o prevencii alzheimera, skúšali výskumníci z Lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity podávať pacientom v ranom štádiu choroby inzulín formou nosného spreja. Pätnásť minút po podaní testovali ich pamäť. Ako povedala Suzanne Craftová, profesorka psychiatrie z Washingtonskej univerzity, pamäť sa významne zlepšila iba u ľudí, ktorí nemajú genetické predpoklady na vznik alzheimera. Znamená to, že približne polovici chorých, ktorí majú na chromozóme 19 gén ApoE4, zvyšujúci riziko vzniku demencie, inzulín zrejme nepomôže ani ako prevencia.
Osvedčená čínska pilulka
ľuďom, ktorým slabne pamäť, by podľa iného výskumu, prezentovaného na konferencii, mohli aspoň čiastočne pomôcť bylinné zmesi GETO, ktoré sa bežne používajú napríklad v Číne. Skladajú sa z výťažkov stromu ginkgo biloba, sivuľky, krpčiarky a dvoch ďalších bylín. Ako povedal Jinču ťjan z Pekinskej univerzity, predbežný výskum ukázal, že bylinný extrakt v tradičnej čínskej pilulke môže efektívne zlepšiť pamäťové funkcie u ľudí, ktorí ich už majú mierne znížené.
Čínska klasická medicína je nielen lacnejšia ako štandardné chemikálie, ale starší ľudia ju tiež ochotnejšie prijímajú.
Jednou z posledných prominentných obetí Alzheimerovej choroby bol jazzový hudobník, kontrabasista Francúz Pierre Michelot, ktorý hral aj s Milesom Davisom a Dizzym Gillespiem. Zomrel v Paríži 5. júla vo veku 77 rokov. FOTO - ARCHÍV
