Podľa archeologičky Sylvie Gonzálezovej tieto ľudské stopy z Mexika, ktoré majú 40-tisíc rokov, posúvajú počiatky osídlenia oboch amerických kontinentov o desiatky tisíc rokov do minulosti. FOTO - SITA/AP
Vedci priniesli dôkazy o tom, že ľudstvo kolonizovalo Nový svet prinajmenšom pred 40-tisíc rokmi. Znamená to, že ľudia objavili Ameriku o 25-tisíc rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo. To od základov zmení kľúčové aspekty dejín ranej migrácie ľudí. Nový dôkaz, 269 odtlačkov ľudských nôh, čo sa zachovali v prehistorickom sopečnom popole, našli mexickí a britskí archeológovia neďaleko mexického mesta Pueblo, vzdialeného 120 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Mexico City. Objav patrí k najvýznamnejším archeologickým nálezom posledných desaťročí.
Stopy v sopečnom popole
Vrstva sopečného popola, v ktorej sa zachovali stopy, sa datuje podľa dvoch úplne odlišných datovacích technológií do obdobia pred 38-39-tisíc rokmi. Vďaka faktu, že boli použité obe rozdielne datovacie technológie - rádioaktívnym uhlíkom a opticky stimulovanou luminiscenciou (OSL) - sú získané údaje mimoriadne spoľahlivé.
Doteraz datovali archeologické dôkazy prítomnosť ľudí v rôznych častiach Severnej a Južnej Ameriky do obdobia okolo 15-tisíc rokov dozadu.
Keďže nedávno objavené odtlačky nôh dokazujú, že ľudia boli v južnom Mexiku pred 39-38-tisíc rokmi, a keďže trvá mnoho storočí, ba až tisícročí, kým sa objaví ľudská migrácia, je prakticky isté, že ľudia prvý raz vkročili na územie Amerík pred asi 40 000 rokmi.
Objav má ohromné dôsledky aj pre ázijský pravek. V súčasnosti prvé dátumy ľudskej prítomnosti na východe Ázie (východná Sibír) hovoria o 35-tisíc rokoch, to je však 2000 kilometrov západne od miest, kde bývala Ázia prepojená so severnou Amerikou (dnešná Beringova úžina).
Možno už pred 70-tisíc rokmi
Keď objav spojíme s existujúcimi vedomosťami o pravekej klíme, nový objav naznačuje, že ľudia mohli pokojne vstúpiť do Amerík v trochu teplejšej fáze, v rámci doby ľadovej, ktorá nastala pred zhruba 50 000 rokmi. Buď prešli cez zamrznutú Beringovu úžinu, alebo preplávali od ostrova k ostrovu na primitívnych loďkách z východnej Ázie na Aljašku cez Kurilské ostrovy a Aleuty, stovky kilometrov južne od Beringovej úžiny.
To by znamenalo, že migrácia do Amerík sa udiala zhruba v rovnakom čase ako zvyčajne prijímané datovanie ranej domorodej kolonizácie Austrálie; je teda možné, ako sa teraz domnievajú niektorí archeológovia, že prví Američania boli australoidi blízko príbuzní raným Aborigénom.
Vzhľadom na nový dôkaz z Mexika si môžeme prvý raz predstaviť, že ľudia prišli do Amerík dokonca ešte skôr, možno počas oveľa teplejšieho obdobia (medziľadovej epochy) pred zhruba 70 000 rokmi. Mexický objav znamená, že archeológovia odteraz budú nútení brať vážnejšie dve kontroverzné, a dosiaľ nepotvrdené, domnienky, že jedno miesto v Brazílii a ďalšie v Chile sa datujú do obdobia spred 50-tisíc, respektíve 33-tisíc rokov.
Dospelí aj deti
Mexické stopy vytvorili najmenej štyria až šiesti jedinci, zrejme dvaja dospelí a dve až štyri deti, pri najmenej troch príležitostiach, vzdialených od seba časovo niekoľko týždňov, možno až mesiacov. Pri všetkých troch príležitostiach kráčali dospelí a deti bosky po brehu veľkého jazera (dnes nádrže menom Jazero Valsequillo).
Každú epizódu zanechaných stôp zapečatil a vďaka tomu pre nás zachoval popol z viacerých následných erupcií neďalekej sopky Mount Tolukuilla. Ľudia zrejme hľadali sladkovodné mäkkýše, kým bola sopka nečinná, medzi erupciami. Spolu s ľudskými odtlačkami archeológovia tiež objavili odtlačky láb a kopýt jeleňa, ťavy, vlka (alebo psa) a veľkej mačkovitej šelmy, pravdepodobne pumy.
Vrstva popola je hrubá od dvoch do štyroch metrov. Stopy sa našli vo vrchných dvadsiatich centimetroch, pod dvoma-troma metrami neskorších jazerných usadenín naplavených počas rozširovania jazera.
Objav urobili archeológovia Sylvia Gonzálezová, profesor Dave Huddart z liverpoolskej Univerzity Johna Mooresa a profesor Matthew Bennett z Bournemouthskej univerzity.
"Objav odtlačkov chodidiel v Mexiku je podľa môjho názoru dôležitý, lebo ukazuje, že expanzia ľudstva po celom svete bola oveľa rýchlejšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Navyše táto zrýchlená migrácia ukazuje, že naši predkovia sa prispôsobili novému životnému prostrediu oveľa rýchlejšie a ľahšie, ako sme si predstavovali," povedala dr. Gonzálezová. "Nový objav tiež ďalej podporí myšlienku, že už prví raní Američania mohli byť austrálskeho typu, blízko príbuzného austrálskym domorodcom. Zrejme pochádzali z východnej a juhovýchodnej Ázie," dodala.
Autor: DAVID KEYS(autor je britský novinár píšuci o archeológii)
