WASHINGTON. Segment primárneho zrkadla Webbovho teleskopu - najvýkonnejšieho vesmírneho ďalekohľadu, aký bol kedy postavený - zasiahli v období medzi 23. a 25. májom mikrometeroity.
Podľa agentúry DPA o tom v stredu informoval americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Pri počiatočnej analýze situácie sa zistilo, že teleskop stále pracuje na úrovni, ktorá presahuje všetky požiadavky na jeho fungovanie v obvyklej prevádzke. Náraz mal však okrajovo zistiteľný vplyv na dáta, ktoré teleskop poslal na Zem, konštatovala NASA.
Vedci našli vo vzorkách z planétky Ryugu základné stavebné kamene života Čítajte Nárazom malých meteoritov sa pri misii takého rozsahu, akú podniká Webbov teleskop, nedá vyhnúť a očakáva sa, že takéto zrážky budú pokračovať počas celej životnosti teleskopu. Vedci takúto situáciu očakávali a simulovali ju počas testov ešte na Zemi, pripomenula DPA.
Počas konštrukčných prác sa uskutočnili skúšky odolnosti zrkadiel kombináciou reálnych a simulovaných dopadov mikročastíc. Situácia, ktorá nastala v máji, sa však líšila od tej, akú bolo možné predvídať pri pozemných testoch.
"Vedeli sme, že teleskop sa bude musieť vyrovnať s vesmírnym prostredím, ktoré zahŕňa prenikavé ultrafialové svetlo a elektricky nabité častice zo Slnka, kozmické žiarenie z exotických zdrojov v galaxii a občasné prienikmi mikrometeoritov do našu slnečnej sústavy," uviedol projektový manažér NASA Paul Geithner.
Teleskop, pomenovaný je po druhom riaditeľovi NASA Jamesovi Webbovi, nahradil Hubblov teleskop. Webbov teleskop do vesmíru vyniesla nosná raketa Ariane, ktorá štartovala z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane 25. decembra 2021.
Náklady na jeho výrobu presiahli desať miliárd dolárov. Vynesenie teleskopu do vesmíru sa plánovalo už v roku 2007, úplne ho však dokončili až v roku 2016. Je výsledkom spolupráce NASA, európskej a kanadskej vesmírnej agentúry.
Ako na svojej webovej stránke uvádza SAV, vedci si od Webbovho ďalekohľadu sľubujú veľa: Mal by dovidieť až do veľmi vzdialenej minulosti 13 miliárd rokov a očakáva sa, že prinesie prevratné vedecké poznatky.
Na odtienenie tepelného žiarenia od Zeme a Slnka je súčasťou teleskopu tienidlo (slnečná clona) s rozmermi tenisového kurtu a s tvarom šarkana. Aj vďaka tomu môže teleskop sledovať aj vzdialené svetlo vo vesmírnom priestore.
Teleskop je preladený na žiarenie tak, aby mohol pozorovať to, čo bolo viditeľné pred miliónmi rokov. Pozorovať však bude aj blízky vesmír – napríklad, či existuje život na niektorej z množstva novoobjavených planét.
