Text vyšiel pôvodne v májovom čísle časopisu Quark.
V slávnom Zemanovom filme Cesta do praveku chýbal hlavným predstaviteľom život v holých kostiach a kameňoch v múzeu a radšej by stratený svet a dávnych obyvateľov našej planéty videli tak, ako vyzerali, keď ešte žili. My sa k tomu môžeme v súčasnosti aspoň trochu priblížiť vďaka jantáru.
Väčšinu času pracujem ako paleontológ s kosťami. Snažím sa z nich vyčítať čo najviac informácií o danom zvierati, o jeho výzore, adaptáciách, príbuznosti s inými, aby som ho zaradil do biologického systému.
No tiež by som túžil vidieť, ako tieto zvieratá naozaj vyzerali, keď ešte žili. Aké asi museli byť predtým, než ich doslova na kosť ohlodal zub času a zostali z nich iba fragmenty.
Druhohorný jašter takmer ako živý
Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri roku 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jedného konkrétneho jaštera. Aj pre skúseného paleontológa to totiž nebol hocijaký bežný pohľad.
