Čo prispieva k vzniku homosexuality? Má na ňu vplyv aj výchova a spoločnosť okolo nás? Ako sa odlišuje orientácia od správania? A čím to je, že homosexuálni muži majú v priemere viac starších bratov než muži heterosexuálni?
"Vedecké dôkazy, ktoré máme o vývoji a vzniku sexuálnej orientácie, napovedajú, že nejde o emocionálne zranenie alebo o niečo, čo by si človek mohol zvoliť v priebehu života,“ hovorí antropologička a výskumníčka KLÁRA BÁRTOVÁ.
Venuje sa výskumu ľudskej sexuality a v rozhovore vysvetľuje aj to, či je homosexualita vpísaná do génov.
Existujú názory, že homosexualita neexistuje, že ide len o homosexuálne správanie, ku ktorému má niekto bližšie, niekto menej. Čo na to hovorí veda?
Je dôležité si uvedomiť, že rozlišujeme tri hlavné zložky ľudskej sexuality – a často si ich laická verejnosť pletie. Ide o sexuálnu orientáciu, sexuálne správanie a sexuálnu identifikáciu. Tieto zložky môžu a nemusia ísť ruka v ruke.
Aké sú teda medzi nimi rozdiely?
Sexuálne správanie nemusí odrážať sexuálne preferencie. Naprieč všemožnými výskumami z celého sveta a z rôznych kultúr vidíme, že je to niečo, čo je veľmi plastické a môže sa v priebehu života meniť. Odráža sa v tom, s kým sa sexuálne zblížime a s kým nie.
Sexuálne správanie je teda flexibilné, kultúrne a spoločensky podmienené a dá sa meniť i podľa toho, čo sa nám javí ako správne alebo nesprávne. U niektorých ľudí je pomerne rozšírené, že sa napríklad identifikujú ako heterosexuáli, ale v istom období majú situačné alebo náhradné homosexuálne správanie a naopak.
Napríklad, že človek s heterosexuálnou orientáciou prejavuje homosexuálne správanie?
