SME
Nedeľa, 29. máj, 2022 | Meniny má Vilma

Spravodlivosť vyžaduje rovnosť aj nerovnosť

O spravodlivosti podľa filozofa Johna Rawlsa.

davkadavka
Načítavam... 247. John Rawls: Spravodlivosť ako férovosť"
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Súčasné pohnuté časy nás nútia zamýšľať sa nad spravodlivosťou. Čo to vlastne je? Ide o niečo objektívne alebo má každý svoju spravodlivosť rovnako ako svoju pravdu? Môže byť vojna niekedy spravodlivá? A nie je spravodlivosť náhodou plne závislá na myšlienke tzv. posledného súdu po smrti?

Spravodlivosť je veľmi starý koncept a dnes vám chcem predstaviť a pozvať vás do rozmýšľania o spravodlivosti z pohľadu jednej relatívne nedávnej teórie. Jej autorom je americký filozof John Rawls a spravodlivosť by sme mali chápať ako férovosť.

Úvodom mi dovoľte krátku poznámku. O spravodlivosti už na tomto podcaste čo to zaznelo a odporúčam môj rozhovor s politologičkou Kusou a sociológom Vašečkom, a teda dávku 241, tiež dávku 245 o možnosti spravodlivej vojny a rovnako aj dávku 230 o Platónovom dialógu Gorgias, kde sa o spravodlivosti rozmýšľa ako o práve mocných robiť, čo chcú. Koniec poznámky a poďme k Rawlsovi.

John Rawls sa narodil v medzivojnovom roku 1921 a ako 81 ročný zomiera v 2002. Jeho alma mater je Princetonská univerzita a okrem nej neskôr učiť filozofiu aj na MIT, Harvarde, Cornell Univerity a tiež Oxforde. Jeho koncepciu spravodlivosti prvýkrát predstavil v knihe z 1971 s názvom A Theory of Justicea dodatočne túto teóriu vylepšoval a reformuloval v knihách Political Liberalism z 1993 a Justice as Fairness: A Restatement z 2001.

Ako teda Rawls o spravodlivosti uvažuje a prečo sa jeho teória stala povinnou jazdou každého študenta nielen politickej filozofie a politológie?

Rawls oživuje tradíciu tzv. spoločenského kontraktu, ktorú prvýkrát formuloval anglický filozof Thomas Hobbes vo svojom diele Leviathan z 1651. Podľa tejto tradície sa nerodíme ako politické zvieratá, a „politično“ a žitie v politických komunitách nám nie je prirodzené; naopak, život v spoločnosti je výsledkom dohody: spoločenského kontraktu. Napríklad, aby sme zvýšili svoje šance na dlhší a prosperujúcejší život, vzdali sme sa istých práv v prospech štátu, ktorý nás na výmenu ochraňuje.

Samozrejme, Rawls, ako pokračovateľ tejto tradície, sa musel popasovať z dvomi jej vážnymi problémami. Po prvé, antropológia nás učí, že niečo ako spoločenský kontrakt sa nikdy nestal a ide o fikciu; a po druhé, teória spoločenského kontraktu nemala žiadne prijateľné ukotvenie v rámci tzv. prirodzeného zákona. Inými slovami, teoretikom z tejto tradície sa nepodarilo dostatočne vysvetliť, ako tento kontrakt súvisí s našou prirodzenosťou, identitou, a povahou sveta, ktorého sme súčasť.

Vedomí si týchto zásadných výhrad, Rawlsove riešenia a teória spravodlivosti sa inšpirovali nemeckým osvietenským filozofom Immanuelom Kantom a o Rawlsovi môžeme právom hovoriť ako o neo-kantiánovi.

V skratke, namiesto pochybností o reálnosti či historickosti spoločenského kontraktu Rawls hovorí o celom kontrakte ako hypotetickom. Nepýta sa teda, čo si ľudia vybrali, ale čo by si vybrali, ak by mali možnosť. A druhú dieru v teórii spoločenského kontraktu Rawls zaplátal priamo s použitím Kantovej filozofie a konkrétne si zobral jeho chápanie človeka ako racionálnej bytosti a tým pádom rozmýšľajúceho autonómne cez prizmu kategorického imperatívu. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Závoj nevedomosti

Rawlsova teória spravodlivosti je ukotvená v širšej teórii spoločenského kontraktu a na jej vysvetlenie sa postavme do východiskového bodu, ktorý nazýva original position. Čo z tohto miesta vidíme, či lepšie povedané, čo vieme a nevieme?

Ak by sme mali vytvoriť spoločnosť a nastaviť jej pravidlá, ako by sme to urobili? Ako nastaviť spoločnosť spravodlivo? Pri tomto rozmýšľaní sa nachádzame vo východiskom bode, čiže v bode, keď neexistuje žiadna politická spoločnosť, a v tomto pred-politickom bode sa podľa Rawlsa zamýšľame spoza tzv. veil of ignorance, teda závoju nevedomosti či nepoznania.

Čo to znamená? Naše poznanie je do veľkej miery obmedzené a predtým ako začne spoločnosť takpovediac existovať, neviem kto som – teda kto v nej budem. Neviem či budem muž či žena, akej budem národnosti či spoločenského postavenia, neviem aký budem mať príjem či aké zdravotné predispozícii či nadanie a talenty. Neviem o sebe vôbec nič a to je pre spravodlivosť rozhodujúce.

Spravodlivé pravidlá pre fungovanie spoločnosti nastavujem spoza závoja nevedomosti a jediné čo viem je, že svet je obmedzený čo do zdrojov, a tiež viem, že ľudia, ktorí budú spoločnosť tvoriť sú self-interested, majú záujem o dobrý život.

Čo je teda spravodlivosť? Aké spravodlivé pravidlá majú organizovať túto spoločnosť? A tu sa jasne ukazuje vplyv, ktorý mal Kant na Rawlsa.

Kant hovorí, že sme ako ľudia racionálni a dobré je to konanie, ktoré si racionálne zvolíme. Správne nie je to konanie, ktoré prinesie benefit vo svojich následkoch, ale konať máme to, čo by na našom miesta a v našich konkrétnych okolnostiach konal každý človek. Kantovo kritérium správneho konania je jeho zovšeobecniteľnosť a toto je podstatou jeho tzv. kategorického imperatívu. Konať mám zjednodušene povedané tak, aby sa mohli dôvody môjho konanie stať dobrými dôvodmi pre kohokoľvek iného. Inými slovami, aby sa z mojich dôvodov mohla stať napríklad ústava, podľa ktorej by sa riadil každý. A prečo by tak robil? Nuž preto lebo sme racionálni a hľadáme to najlepšie.

A presne takto rozmýšľa Rawlsov človek vo východiskovom bode spoza závoja nevedomosti.

Keďže neviem, aký budem a kým v spoločnosti budem, spoločenské pravidlá musím nastaviť tak, aby z nich benefitoval aj ten najmenej zvýhodnený občan. A toto je podstata spravodlivosti ako férovosti. Pohľad spravodlivosti je pohľadom najmenej zvýhodneného človeka.

Spravodlivý rez tortou

Rawls dáva známy príklad s krájaním torty. Aký je spravodlivý, teda férový spôsob rozkrojenia torty? Spravodlivosť zaistíme tak, že dáme nôž do ruky človeku, ktorý bude síce krájať, ale zoberie si až posledný kúsok. Ako veľké porcie nakrája? Tak veľké aby z ich čím viac benefitoval aj on, keďže je znevýhodnený tým, že si môže zobrať až posledný kúsok.

Je ale tento princíp dostatočný? Je Rawlsova teória spravodlivosti egalitárska a každý má dostať to isté? Pozorný čitateľ by sa určite Rawlsa v tomto bode spýtal, že čo ak je medzi ľuďmi čakajúcimi na kúsok torty aj niekto, kto dlho nič nejedol, lebo si jedlo nemal za čo kúpiť? Nemal by dostať väčší kúsok?

Rawls píše: „Všetky spoločenské hodnoty – sloboda, príležitosti, príjem a bohatstvo a spoločenské predpoklady sebaúcty – všetky majú byť rozdelené rovným dielom, pokiaľ by nerovné rozdelenie jednej z nich či všetkých nebolo výhodné pre všetkých.“

Torta symbolizuje spoločenské hodnoty a každý má z nich dostať rovným dielom, a ak by sa tieto hodnoty dostali do konfliktu, tie neskoršie nemôžu ísť na úrok skorších. Prvou hodnotou je sloboda (napríklad sloboda slova, sloboda zhromažďovania sa, náboženská sloboda, atď.), druhou hodnotou je rovnosť príležitostí a treťou príjem a bohatstvo. I keď Rawls spomína aj spoločenské predpoklady na sebaúctu, vo svojej teórii sa im detailne nevenuje.

Tri princípy

V spoločnosti tak existujú tieto tri základná hodnoty, dobrá či zdroje, a ich spravodlivá distribúcia sa má riadiť nasledujúcimi dvomi princípmi. Teda, Rawls hovorí o dvoch princípoch a ten druhý má dve časti. De facto sú tak tri a odkazujúc sa na Kanta, Rawls ich nazýva aj „procedurálnymi vyjadreniami kategorického imperatívu“.

Prvý znie takto: „Každý človek má mať rovnaké právo na najširší úplný systém slobôd, ktorý je kompatibilný s podobným systémom pre všetkých.“

Druhý dvojzložkový princíp: „Spoločenské a ekonomické nerovnosti majú byť vyrovnané tak, aby súčasne platilo: a) že pri ich vyrovnávaní sú všetky úrady a pracovné pozície otvorené pre všetkých a to v podmienkach férovej rovnosti príležitostí; a b) že ich vyrovnávanie bude so zreteľom na najväčší benefit pre najviac znevýhodnených ľudí.“

Tento posledný de facto tretí princíp Rawls nazýva „the difference principle“, teda princíp rozdielnosti a ide len o reformuláciu staršieho a známeho tzv. max-min princípu.

O čom tieto princípy v kocke hovoria? Prvý hovorí o základných právach a slobodách jednotlivca, ktoré by mali byť zakotvené v ústave a druhý princíp hovorí o zákonoch, ktoré by mali riadiť ekonomické inštitúcie. Prvá časť druhého princípu hovorí o férovej rovnosti príležitostí, podľa ktorej by mali mať občania s tým istým talentom rovnaký prístup k vzdelaniu či práci a to odhliadnuc od toho, či sú bohatí alebo chudobní. Záverom je tu spomínaný princíp rozdielnosti, ktorý reguluje distribúciu príjmov a bohatstva a podľa ktorého nerovnosti v ich distribúcii môžu byť výhodné pre celú spoločnosť.

Princíp rozdielnosti je z filozofickej stránky veľmi zaujímavý, pretože plne reflektuje tzv. morálnu náhodilosť či šťastie. Bohatstvo spoločnosti by malo byť distribuované vzhľadom na najviac znevýhodnených občanov, keďže, rozmýšľajúc spoza závoja nevedomosti, nikto kto prišiel na tento svet si nevybral kde, kedy a do akej rodiny sa narodí, s akými genetickými predispozíciami či talentami. Morálna náhodilosť a neistota je tak faktor, ktorý musí byť zahrnutý v chápaní spravodlivosti.

Záver

Toto je zjednodušená a nevyhnutne neúplná prezentácia Rawlsovej koncepcie spravodlivosti. Rawls oživuje a nadväzuje na tradíciu sociálne kontraktu, ktorú rámcuje cez osvietenskú filozofiou Immanuela Kanta. Dôraz na racionalitu, objektivitu a zovšeobecniteľnosť a tiež základné ľudské práva a slobody.

Samozrejme, práca s Kantovou filozofiou vystavuje Rawlsa nevyhnutne tej istej kritike, ktorej sa ušlo Kantovi, a tou je formalizmus jeho teórie, ktorá sa v praxi ukazuje ako bezobsažná. Ak s Rawlsom sympatizujete a chcete jeho chápanie spravodlivosti podrobiť tvorivej kritike, odporúčam vám článok zo Standford Encyclopedia of Philosophy a tiež tri prednášky od filozofa Iana Shapira. Linky nájdete nižšie.

Aj dnes vás záverom pozývam vypočuť si aj bodku k tejto dávke, v ktorej vám dám veľmi cenné odporúčania na skvelý online kurz, ktorý okrem John Rawls predstavuje a analyzuje súčasnú politickú filozofiu. Kurz je dokonca zadarmo. Link, cez ktorý sa k bodke dostanete, nájdete tu.

Súvisiace dávky:

  • PD#245: Môže byť vojna spravodlivá?
  • PD#241: Rozhovor s Kusou a Vašečkom
  • PD#230: Platónov dialóg Gorgias

Použitá a odporúčaná literatúra:

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu