SME
Streda, 25. máj, 2022 | Meniny má Urban

William Paley a nepochopený argument Boha-hodinára

V tejto časti si povieme o tom, kto to bol William Paley a jeho analógii Boha ako hodinára, ktorá je zložitejšia ako sa zdá na prvý pohľad.

davkadavka
Načítavam... 242. William Paley a nepochopený argument Boha-hodinára"
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

V našich dávkach vám chcem zaiste dávať viac, než len niečo, čo by ste si mohli v pohode prečítať sami na Wikipédii. A tým nemyslím len nejaký audio zážitok z počúvania, nech už sa pri podcastoch venujete čomukoľvek. A ja dúfam, že tomu tak bude aj pri dnešnej dávke o takzvanom Bohu-hodinárovi.

Dnes vám chcem povedať o jednej veľmi zaujímavej téme - o analógii Boha ako hodinára. Po druhé, dozviete sa nejaký ten maličký kúsok z môjho vlastného výskumu. Po tretie, ukážem vám, ako sa súčasní evoluční biológovia mýlia - teda, aspoň keď príde na dnešnú tému.

A v neposlednom rade, pokúsim sa vás týmto všetkým presvedčiť, že možno tá zatiaľ neznáma postava, o ktorej dnešná dávka je, nestráca svoju dôležitosť ani dnes. Tak teda poďme na to, lebo som vám toho práve sľúbil celkom dosť.

Paley a Boh-hodinár

Dnešná časť sa toči okolo postavy Williama Paleyho. Kto to teda bol a s čím takým podstatným prišiel? Paley bol nezvyčajne bystrý anglikánsky kňaz, filozof a prírodovedec v jednom a žil v rokoch 1743-1805.

Je pritom veľmi dôležitý aj v iných oblastiach, ako v takzvanom kresťanskom utilitarizme či v diskusii o biblických zázrakoch, ale tomuto sa dnes celkom vyhneme. A vyhneme sa tomu, pretože ak niekto dnes Paleyho pozná a cituje, tak je to kvôli niečomu celkom inému. A to je kvôli jeho analógii Boha-hodinára a jednej jeho veľmi vplyvnej knihe, ktorá v mnohých kapitolách píše o Božom dizajne v prírode.

Najprv vám predstavím tú štandardnú verziu - tak, ako ju chápu takmer všetci - a potom, aby sme tu mali trošku intelektuálneho dobrodružstva, začnem ju celú spochybňovať. Ale dúfam, že nenechám po sebe len znivočené ruiny, pretože nakoniec vysvetlím veci, ako sa naozaj majú.

Takže najprv - ten sľúbený štandardný príbeh sa začína takto. Paley napísal v roku 1802 knihu s názvom Prirodzená teológia. Prirodzená teológia (ako som viac povedal v dávke 72) sa snaží o racionálne dokazovanie Božej existencie, respektíve jeho vlastností.

Takže, toto vraj bolo Paleyho zámerom a to teda nie pomocou dákeho šikovného slovného argumentu, ale z pozorovanej prírody. A ako presne sa Paley o to snažil? Jeho kniha sa začína týmto dnes už slávnym príkladom, od ktorého sa začne všetko ďalšie v jeho knihe odvíjať.

Predstavte si niekoho, kto si kráča po prírode a zrazu zbadá na zemi hodiny. Zdvihne ich, preskúma ich, a bude pozorovať, že tieto hodiny sú vskutku veľmi precízne nastavené tak, aby mohli fungovať. Inak povedané, budeme v nich pozorovať dizajn.

Bolo by však hlúpe tvrdiť, že tieto hodiny sa tu ocitli len tak, samé od seba. Každý inteligentný človek predsa vie, že hodiny potrebujú na svoju výrobu hodinára. A podobne, akýkoľvek iný dizajn potrebuje svojho dizajnéra. A preto, ak budeme v prírode u zvierat či rastlín pozorovať iné príklady takýchto “dizajnovaných” vecí, musíme vraj podobne prísť k záveru, že je za nimi nejaký dizajnér. A samozrejme, že nielen taký hocijaký ale Dizajnér, ktorým je sám Boh.

Dnešné hodnotenie

Ďalej budete typicky ešte určite počuť, že tento argument s Paleyho následnými mnohými príkladmi z prírody bol asi 50 rokov naozaj veľmi silným argumentom. A to až do času, keď… keď prišiel nik iný ako Darwin.

Keď teda Darwin prišiel o vyše polstoročie neskôr so svojou konkrétnou teóriou evolúcie, tento Paleyho argument vraj stratil všetku svoju silu. Alebo teda aspoň veľa z nej vyprchalo ako také bublinky a to do atmosféry iných neúspešných argumentov. Ako povedal svetoznámy ateista Richard Dawkins: Darwin nám prvýkrát umožnil byť intelektuálne naplneným ateistom. Nuž, k Dawkinsovi ešte dnes prídeme, ale zatiaľ ostaňme pekne ešte len pri Paleym.

Takéto prerozprávanie Paleyho argumentu počúvam stále dookola. Ale sú s tým problémy a to hneď dva zásadné. Prvý je ten, že celé to s Darwinom ako vraj zrúcal argumenty pre Božiu existenciu z toho ako príroda funguje, sú historicky prehnané a teda nepresné. Darwin pomohol transformovať tieto argumenty a teda prirodzená teológia pokračovala, i keď zmenená, aj po ňom.

Ale toto je celá veľká téma a tú si teraz musíme odložiť niekde do šuflíka. Ten iný veľký problém je, že mnou sumarizované chápanie Paleyho argumentu je úplne mylné. A tu sú dôvody, prečo.

Mnohé prerozprávania Paleyho argumentu o tomto dizajne v prírode sú - musím to povedať takto - neuveriteľne nepresné. V tomto zmysle ide o vytvorenie takzvaného slameného strašiaka, čiže oveľa slabšej verzie niekoho argumentu, ktorú sa snažíme vyvrátiť a potom sa tvárime, že sme tým názorového súpera naozaj dostali. Takže, ako to ten Paley naozaj myslel?

Paleyho ozajstný argument

Paley naozaj začína tak, ako som to v úvode spomenul. Vraví o tom, že keď niekto nájde hodiny na zemi, tak z nich príde k záveru, že museli mať svojho hodinára. A podobne aj spomína, že podľa tohto uvažovania musí mať každý dizajn dizajnéra. Doteraz je teda všetko v poriadku.

Toto všetko vraví Paley na začiatku svojej úplne prvej kapitoly, no potom začne veci problematizovať. A na to ste si už určite aj vy - milí naši zvedochtivci - zvykli aj u nás. Prekvapenie pre pozorných čitateľov Paleyho diela však bude zrejme v tomto - že toto vôbec nie je koniec jeho uvažovania ale len začiatok. Na tomto mieste začína totiž rozlišovať medzi dvoma typmi pozorovaní, ktoré nazýva jednoducho “prvé skúmanie” a “druhé skúmanie.”

Prvé skúmanie je len to zbežné, ktoré každý, kto je akože oboznámený s Paleym, pozná. Čiže ide o klasické znenie: Vezmem hodiny do rúk a metódou “pozriem-vidím” si poviem, že hodiny musel niekto vytvoriť.

Potom však Paley vraví toto - a budem samozrejme trochu parafrázovať. Čo ak sa na tieto nájdené hodiny pozriem pozornejšie. Nielen tak zbežne, ale naozaj si začnem všímať ich detaily. A takéto bližšie skúmanie má na mysli, keď vraví o tomto “druhom skúmaní.” Spravím tak a zistím pritom čosi nečakané - zbadám, že tieto hodiny majú istú nečakanú vlastnosť, ktorú som si pri mojom prvom skúmaní vôbec nevšimol.

Táto nečakaná vlastnosť je, že zistíme, že tieto hodiny sa vedia samé vytvárať, alebo teda, že sa vedia reprodukovať. Inými slovami, zrazu by sme prišli na to, že takéto hodiny nepotrebujú naozaj žiadneho hodinára, ktorý by ich musel manuálne vo svojej dielni vyrábať, ale že to tieto hodiny zvládnu samé. Hodinár týmto pádom do tohto procesu vôbec nezasiahne.

Samozrejme, hodiny tu slúžia len ako analógia, ktorá nás má priviesť k premýšľaniu. Paleyho netrápia naozajstné hodiny, lebo o tých vieme, že sa naozaj nevytvárajú samé od seba. Ide však o myšlienkový experiment a ten má odhaliť prípadné silné a slabé stránky nášho zmýšľania.

Celá táto analógia s hodinami a ich hodinárom je, ako nám je už zrejme jasné, symbolom pre prírodné organizmy a ich Stvoriteľa. Je totiž pravda, že v Paleyho dobe ešte stále mnohí verili, že Boh aspoň občasne niekoľkokrát počas dejín vytvoril nové a nové druhy organizmov. Šlo teda, vravíme, o špeciálny Boží akt, ktorý možno v tomto prípade klasifikovať aj ako jeho zázračný zásah. Bolo tomu tak pred Paleym a ešte aj nejakú tú dobu po jeho a aj Darwinovom živote.

Áno, každému je jasné, že sa organizmy v prírode všakovako rozmnožujú, ale mohla ich anatómia a všetky zložité orgány vzniknúť len pomocou fyzikálnych zákonov? Alebo ako vznikli najstarší predchodcovia nejakých prvotných živočíchov či rastlín? Žeby sa len tak sa samé od seba poskladali? Aj deti dnes predsa vedia, že Lego sa neposkladá samé.

A ešte v 19. storočí sa mnohým zdalo, že príroda je oveľa zložitejšia len ako takéto Lego. Preto mnohí vraveli, že pre všetky tieto elegantné živé bytosti v prírode treba niekoho, kto ich stvoril. A zrejme nielen niekedy na začiatku jedným, prvotným stvorením, ale aj opakovane počas histórie Zeme, ktorá sa vtedy stále (okrem pár výnimiek) počítala len v tisíckach rokov.

Nepochopený Paley

A práve tu prichádza zaujímavé zauzlenie. Totižto nanešťastie, Paleyho mnohí, zdá sa, vôbec nepochopili a čoskoro k tomu prídeme. Ale predtým, aby sme to vedeli oceniť, musíme si ešte povedať, ako presne bol Paley nepochopený.

Veci sa majú totiž takto - povedal som vám, čo si mnohí v Paleyho dobe mysleli. Teda, že Boh musel špeciálne, zázračne do prírody zasahovať, aby mohli mať organizmy svoje orgány a svoj - ako sa tomu hovorilo a stále hovorí - “dizajn.” A tiež si pamätáte, že každý dizajn údajne potrebuje svojho dizajnéra. A s týmto by Paley doteraz súhlasil.

Tu však Paley začína byť skeptický. Je skeptický, že by prírodné organizmy naozaj vyžadovali svojho dizajnéra tak, ako ich naozaj musia mať každé vytvorené hodiny.

To, že je Paley skeptický, sme už videli na tom, že nám ponúkol svoj myšlienkový experiment, kde hodiny svojho dizajnéra nepotrebujú, lebo sa vedia rozmnožovať samé od seba. Podobne je Paley ochotný pripustiť, že ani živé bytosti v prírode nepotrebujú, aby Boh stále niekde zasahoval.

V pohode si prečítajte Paleyho dielo od začiatku až po koniec, ale nikde sa nedočítate, že Paley potrebuje Boha, aby sme mohli vytvoriť rôzne makro či mikroštruktúry u zvierat či rastlín. Práve naopak, keď sa do jeho stránok začítame, zistíme, aký veľký dôraz dáva na prírodné zákony, ktoré fungujú pre neho v celej prírode. Boh vie podľa neho tvoriť cez tieto zákony a nie nevyhnutne mimo týchto zákonov.

Paley teda otvoril dvere Bohu, ktorý by mohol vo svete pôsobiť cez prírodné zákony. Nie je to pritom medzi kresťanmi nový pohľad, ale od Newtona začal byť čoraz viac prominentnejší, zvlášť v druhej polovici 19. storočia. Paley je pritom jedným z príkladov takéhoto posunu. Ako som však spomenul, Paley je dnes takmer všade citovaný tak, že to vyzerá, že veril v presný opak. Poďme sa teda na to pozrieť bližšie a prepojiť tak 19. storočie so súčasnosťou.

Paley u Nových ateistov

Je zaujímavé pozrieť sa práve na niektorých ateistov, ktorí by sa mali do témy vyznať. Jedným z nich je zaiste ten najznámejší súčasný ateista a evolučný biológ, Richard Dawkins. Nakoniec, dnes je tomu už vyše 35 rokov, čo mu vyšla kniha s názvom Slepý hodinár (1986). Slovo “hodinár” v názve tejto knihy pochádza, ako už môžete tušiť, z Paleyho analógie, na ktorého v knihe od začiatku reaguje.

Prečo sa však jeho kniha volá Slepý hodinár? Pretože tá je celá o Darwinovej teórii prirodzeným výberom a je to práve evolúcia, ktorá sa vo všetkej svojej tvorbe akoby podobala na hodinára, no tá však na rozdiel od reálnej osoby nemá žiadny vopred stanovený cieľ - preto je teda tento hodinár slepý. Evolúcia nevidí dopredu. Darwin teda vraj v tomto všetkom nahradil Paleyho a údajne tým ukázal, že dizajn v prírode naozaj žiadneho Dizajnéra nepotrebuje.

Poviem vám, čo je pre mňa teraz u Dawkinsa zvláštne. Ten totiž píše, že má rád Paleyho a že jeho knihu, o ktorej sme si dnes vraveli hlboko obdivuje. Toto ešte divné nie je, ale je jasné, z toho, čo píše, že to vyzerá, že Paleyho musel už v živote niekoľkokrát čítať a teda byť s tým, čo vraví veľmi dobre oboznámený.

Ale podľa mňa je opak pravdou. V jednom citáte napríklad vraví, že Paleyho Boh organizmy v prírode (citujem) “doslova nadizajnoval.” A za tým vraví, že dnešní teológovia takéto tvrdenia nemajú a teda nevravia, že je to evidentné, že Boh naozaj nadizajnoval každé stvorenie.

Ak ste doteraz počúvali pozorne, tak už zrejme viete, kde je problém. Paley nikde netvrdí, že Boh tieto organizmy “doslova nadizajnoval.” Inde zase vraví, že pred Darwinom nedokázali filozofi prísť s rozumnou alternatívou pre komplexnosť života.

Avšak, chcem byť voči Dawkinsovi prívetivý a poviem teda, že som celkom istý, že Dawkins vie o niektorých iných pokusoch, ktoré pred Darwinom existovali. Možno len chce povedať, že neboli univerzálne prijaté, čo je samozrejme pravda.

Ale žeby naozaj neboli schopní prísť s alternatívou vrátane Paleyho? Videli, sme predsa, že Paley s ňou prišiel: menovite - organizmy sa rozmnožujú samé podľa nejakých svojich prírodných zákonov a to bez Božích zásahov. Nešlo u neho výslovne o evolúciu, ale na druhej strane Boh v Paleyho prírode nezasahuje.

Sú ďalšie miesta, kde je vidno, že Dawkins Paleymu nepochopil a jeho nepochopenie je vidno aj v jeho bestselleri s názvom Boží blud (2005) a tiež v jej nedávnej verzii pre detské publikum. Ale nechcem byť na neho príliš zlý, jedine ma mrzí, ako dezinterpretuje jednu z najvplyvnejších postáv zo začiatku 19. storočia v Británii.

Dôvod, prečo nechcem byť na neho príliš prísny, je, lebo toto chápanie (respektíve nechápanie) je naozaj veľmi rozšírené. Z ďalších Nových ateistov ho nájdeme aj u ďalšieho evolučných biológa Jerryho Coynea či filozofa Daniela Dennetta či aj u známeho skeptika Michaela Shermera.

Nemáme tu už priestor rozoberať to, čo píšu ale spája ich spoločná vec. Pamätáte si, ako Paley spravil rozlíšenie medzi svojim zbežným “prvým skúmaním” hodín a detailnejším “druhým skúmaním”?

Všetci títo spomenutí autori, ktorých dnes tak trochu dosť kritizujem, ostali len pri slamenom strašiakovi z Paleyho “prvého skúmania.” Jeho silnejšiu verziu, kde Paley umožňuje Bohu konať cez prírodné zákony bez toho, aby do procesu zasahoval, nikde nespomenuli. Ani jeden z nich, čo je škoda.

Vráťme sa teda k pôvodnej otázke, ktorá tu stále visí vo vzduchu: Potrebuje každý dizajn Dizajnéra? Musí ho každý veriaci hľadať za každou komplexnou štruktúrou v prírode? Paley ponúka vo svojej knihe jeden argument, ktorým vraví toto - Áno, dizajn si vyžaduje dizajnéra, ale nie každý jeden dizajn. Nakoniec stačí, ak sa tento Dizajnér nachádza niekde na úplnom začiatku tohto tvorivého procesu a ostatné už nejak - hoci nevieme ako - môžu zvládnuť aj prírodné zákony

. To bolo ináč na jeho dobu veľmi radikálne tvrdenie a mal to šťastie, že bol zbožný anglikán, ktorý taktiež obhajoval biblické zjavenie. Ináč, dovolím si tvrdiť, mohol byť videný ako materialista či ešte horšie ateista.

Paleyho Boh dnes

Čo si však môžeme z tohto všetkého vziať a akú to má relevanciu pre dnešok? Tu sú na záver moje tri postrehy. Jeden je ten, že nám to môže pomôcť rozmýšľať, aké sú možnosti toho či a ako Boh koná vo svete. Obraz pravidelne zasahujúceho Boha nie je na teologickom stole tou jedinou myšlienkou, či už dnes alebo historicky už mnoho storočí.

Po druhé, skúmanie Paleyho nám aj dnes pripomína, ako sú dôležité slová a ich významy. Hoci je to samostatná téma na inokedy, spomeniem aj tento bod, pretože poučenie z neho platí univerzálne. Prekvapivo, len sotva sa niekto dotkne toho, čo pod slovom “dizajn” myslí a už vôbec, čo tým mal na mysli Paley či dobové používanie tohto pojmu v 19. storočí. A potom sa stane, že sa nepochopíme, alebo ešte horšie, budeme sa tváriť, že chápeme a pritom sa deje presný opak.

A potretie, je tu niečo, čo by som nazval potreba symetrickej sympatie. Dawkins a mnohí iní napríklad boli už úplne správne zhrození z toho, ako mnohí, čo odmietajú evolúciu, tak nechápu jej základným tvrdeniam. Takýto evoluční popierači môžu napríklad mylne tvrdiť, že evolúcia je čisto náhodný proces alebo, že je to stále len “teória”, ako keby bolo niečo na tomto vedeckom pojme negatívne. Takto sa mnohí evoluční biológovia právom sťažujú, ako ľudia Darwinovi naozaj nechápu.

Ja by som si len prial, aby sme podobne pristupovali aj k Paleymu a iným postavám z minulosti. Dokonca, keby som mal viac času, vysvetlil by som vám, prečo zrejme mnohí z tých, ktorých som dnes spomenul, si nielenže neprečítali Paleyho knihu, ale dokonca ani jeho prvú kapitolu. Avšak práve o tomto vám poviem v mojej Bodke na záver a link, cez ktorý sa k nej dostanete, nájdete buď v popise tejto dávky alebo na našom webe pravidelnadavka.sk.

Súvisiace dávky:

  • PD#239: O láske a viere v Darwinovom manželstve, http://bit.ly/davka239
  • PD#155: Rasy a Genezis II, http://bit.ly/davka155
  • PD#151: Rasy a Genezis I, http://bit.ly/davka151
  • PD#120: Hume a náboženstvo, http://bit.ly/davka120
  • PD#92: O pôvode druhov, http://bit.ly/davka92
  • PD#88: Charles Darwin, http://bit.ly/davka88
  • PD#84: Svet pred Darwinom, http://bit.ly/davka84

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Dawkins, The Blind Watchmaker, 1986.
  • McGrath, Darwinism and the Divine, 2011.
  • Paley, Natural Theology, 1802.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu