Psychológ Halama: Ideálny život nemôže byť superšťastný. Potrebujeme smútok aj úzkosti

Pre ľudí má každá emócia význam, aj tá negatívna. Bez úzkostí a smútku by sme v dnešnom svete nevedeli fungovať. Napriek tomu sa v spoločnosti objavujú tlaky, podľa ktorých sú žiadané najmä pozitívne emócie.

Čím viac človek tieto tlaky vníma, tým nižšia je jeho duševná pohoda, vysvetľuje v rozhovore pre SME psychológ PETER HALAMA, ktorý vedie Ústav experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Je spoluautorom novej štúdie v časopise Scientific Reports, kde skúmali vplyv nátlaku na šťastie.

Chodia k psychológom aj šťastní ľudia?

Keď som ešte robil psychologickú prax, tak som šťastného človeka na sedení nestretol. Ale psychológovia nekorigujú len veľmi negatívne stavy. Nepracujú iba s ľuďmi, ktorým šťastie chýba. Veľká časť z nich robí aj tréningy sociálnych zručností alebo pomáha s osobnostným rastom. Takže aj šťastný človek môže prísť k psychológovi, ak vníma, že sa v niečom ešte môže zlepšiť.

Sú Slováci šťastný národ?

Nepovedal by som, že sú nešťastní. V rebríčkoch šťastia vychádzame približne v strede. V Svetovom indexe šťastia (World happiness index), ktorý sme používali aj v novej štúdii, je Slovensko posledné roky umiestnené okolo tridsiateho, štyridsiateho miesta. Skúmaných tam je pritom viac ako sto krajín. Nie je to v zásade zlý výsledok, ale nepatríme medzi top favoritov na šťastie.

Prečo ako najšťastnejšie krajiny vychádzajú často tie severské? Za minulý rok to v rebríčku Svetový index šťastia bolo Fínsko.

Rebríčkov šťastia je viac a severské krajiny sú v nich vždy na popredných miestach. Hlavným dôvodom za tým asi je, že majú dobré možnosti voľby pre dobrý život. Súvisí to so sociálnym systémom.

Majú rozvinutú demokraciu, funkčné štátne a sociálne inštitúcie, sociálnu bezpečnosť. Tamojší ľudia sa neprepadajú do výraznej chudoby. Majú nízku mieru korupcie, tkvie tam pomerne vysoká férovosť. A, samozrejme, za tým je aj ekonomický rozvoj a to, že majú pomerne vysoký hrubý domáci produkt.

Čo je vlastne šťastie z pohľadu psychológie?