Zaiste je veľa iných možností, ktoré som si mohol vybrať ako dnešnú tému. Ale keďže pred 3 dňami bol medzinárodný Darwinov deň a len včera sviatok Valentína, vyskúšam, aké to bude povedať niečo o téme, ktorá spája lásku a Darwina. Dnes si teda povieme niečo o istom zaľúbenom páriku a nebude to len tak hocijaký - reč bude o Darwinovi, jeho manželke Emme a o ich láske, viere a živote v manželstve.
Ak by ste si chceli vypočuť čosi viac o Darwinovom živote a diele, pozývam vás týmto kliknúť si na dávky číslo 88 a 92. Dnes sa tu veľmi opakovať nechcem a budeme sa teda zameriavať na veci, ktoré sme si tu ešte nepovedali a možno ani nik v žiadnom podcaste na svete. O Darwinovi sa totiž toho popísalo a povedalo dosť, ale väčšinou tu ide vždy o jeho vedeckú stránku. Dnes sa však pozrieme do zákutí jeho romantického a rodinného života.
EXTRA OBSAH k tejto epizóde: Podporte Pravidelnú dávku jednou odrieknutou kávou cez Patreon a dostanete prístup k 4 bodkám na záver mesačne. Ďakujeme!
Možno pritom zistíme, že jeho vedecký a rodinný život nie sú nezávislé súčasti jeho žitia. Ak je veda tanec, ktorý Darwin tancoval, tak jeho rodinný život je hudba, ktorá mu naň vždy hrala v pozadí. A na tento tanec nebol Darwin sám a mal na to svoju vytúženú a milovanú osobu. Podľa všetkého sa zdá, že naplánovať možno len dátum svadby, ale priebeh manželstva už veľmi nie. A ak to platí v dnešnom, 21. storočí, nebolo to o nič iné ani v storočí 19., v ktorom Darwin žil.
Romantické známosti
Začnime však pred Darwinovým manželstvom. Keď bol Darwin mladík, zúčastnil sa výnimočnej plavby okolo sveta počas rokov 1831-36. Nebola to však žiadna vyhliadková cesta ale vedecká expedícia. Keď sa z nej vrátil, mal 27 rokov. V takom veku už mohol Darwin myslieť na založenie si rodiny, zvlášť keď pochádzal z finančne veľmi dobrých pomerov. A takáto romantická zápletka čoskoro nastala a hneď si samozrejme o nej povieme.
Avšak Darwin mal svoju prvú známosť ešte pred svojou plavbou a to počas svojho bakalárskeho štúdia v Cambridgi. Daná slečna bola istá Fanny Owenová a ich vzťah bol udržiavaný väčšinou cez listy. Fanny ináč prikázala Charlesovi tieto listy zničiť hneď po prečítaní, no ten ich, beťár jeden, zachovával. Pred jeho plavbou mu Fanny sľúbila, že na neho nezabudne, ale vydržalo jej to asi tak 12 dní, keď sa vcelku bleskovo zasnúbila. Darwin sa o tom dozvedel v južnej Amerike o štyri mesiace a prirodzene, veľmi ho to nerozveselilo. Nové romantické dobrodružstvo ho však čakalo relatívne krátko po príchode z plavby, ktorá nakoniec trvala takmer 5 rokov, až do októbra roku 1836.
Rád by som povedal, že čoskoro na to stretol svoju životnú lásku a onedlho sa vzali. Ale presnejšie povedané - tú stretol už oveľa skôr. Jej meno bola Emma Wedgewoodová. Poznali sa už od detstva a čo je na ich manželstve zvláštne, je, že boli mali spoločných starých rodičov. V ich prípade teda šlo o bratranca a sesternicu, no nikomu z nich ani z ich rodiny to vôbec neprekážalo. Je to však niečo, k čomu sa Darwin neskôr myšlienkami vracal a zamýšľal sa, či krehké zdravie niektorých ich detí nesúvisí s takýmto blízkym vzťahom. Avšak neprebiehajme, pri ich deťoch ešte nie sme. Keďže o Darwinovi vedia všetci oveľa viac, povedzme si, naopak, aspoň niečo o jeho Emme.
Emma
Emma pochádzala z bohatých pomerov. Jej starý otec Josiah Wedgewood zbohatol na predaji keramiky a bol v tomto azda najúspešnejší britský podnikateľ. Až taký, že si jeho keramické sady kupovala manželka kráľa Juraja III. Emma sa narodila v roku 1808, a bola teda o rok staršia od svojho budúceho manžela. Už pred dospelosťou cestovala Emma a jej súrodenci značne po Európe a z navštívených miest jej najviac imponoval Paríž. Emma vedela hrať výnimočne dobre na klavíri, a niekoľko lekcii mala aj od francúzskeho Chopina. Bola dobrá aj v jazde na koni, tancovaní, korčuľovaní či lukostreľbe. Kým sa Darwin plavil, odmietla niekoľkých nápadníkov, ale nebolo to tak, že počas tej doby na neho päť rokov čakala. Dali sa dokopy až po Charlesovom návrate.
Jej dcéra Henrieta, ktorá dala dokopy a zeditovala jej listovú korešpondenciu, opísala svoju mamu veľmi pozitívne. Bola veselej povahy, tešila sa z malých, každodenných vecí v živote, bola vtipná, starostlivá, mala krásny smiech a mala rada Shakespeara. Nielen to, ale vraví, že bola úplne nesebecká, nepoznala na nej žiadnu zlú stránku, a nepamätá si od nej ani jedno nepravdivé slovo či nespravodlivosť. Napriek tomu, nakoniec predsa len počujeme čosi o jej malých nedokonalostiach. Miestami bola niekedy netrpezlivá alebo si nie poriadne zvážila obe strany v diskusii. Tými najlepšími vlastnosťami však na nej boli jej úprimnosť, a to že si až do svojich posledných chvíľ, vo veku 88. rokov, zachovávala mladícku myseľ.
Pre a proti
Charles sa teda vrátil zo svojej bádateľskej plavby v roku 1836. Netrvalo dlho a s Emmou, ktorá sa zaujímala o jeho cesty, nadviazal bližší vzťah. Až taký, že nakoniec v novembri roku 1838 požiadal Emmu o ruku. Ale nebolo to len tak. Vďaka Darwinovým zápiskom máme k dispozícii totiž jednu vcelku zaujímavú vec. Možno by sme normálne mohli o tom len špekulovať, ako Darwin zvažoval, či sa má oženiť alebo nie, no v tomto prípade máme zachované jeho konkrétne myšlienky. Darwin si totižto pri dvoch príležitostiach zapísal do svojho diára zoznam dôvodov pre a proti manželstvu.
V apríli v roku 1838 si zapísal nasledovné úvahy. Poprvé, aký bude mať život, ak sa neožení? Prvé výhody, ktoré si zapísal, súvisia s cestovaním. Zvlášť s cestovaním po Európe a potom po Amerike a Mexiku. Podobne ako jeho plavba, ani toto by nebola žiadna dovolenka, ale súviselo s geologickým a zoologickým skúmaním. Avšak ak by ostal slobodný a nedostal by sa k cestovaniu, mohol sa aj tak venovať experimentálnemu bádaniu - jednak hľadať najjednoduchšie formy života cez mikroskop alebo sa venovať geologickým formáciám. Mohol by žiť v Londýne v nejakom malom príbytku, chovať koňa, pravidelne chodiť na zberateľské expedície a tak ďalej rozvíjať geografické a geologické poznatky.
Čo však v prípade, že by sa oženil? Jeho prvý zoznam sa zameriava na negatíva. Rozmýšľal o nich takto: Ak by si vzal manželku a usadil sa, jeho možnosti by boli obmedzené. Cítil by, že musí pracovať nie z pôžitku, ale aby zarábal peniaze. Mohol by žiť v Londýne, ale zato by sa musel vzdať plánovaných expedícii či zoologického zberateľstva. Tiež by prišiel o množstvo kníh a ktovie či nie aj o možnú profesúru v Oxforde či Cambridgi. Spomína, ako ho veľmi láka priame pozorovanie prírody a preto by nechcel ostať uviaznutý v strede Londýna.
Jeho druhý zoznam však obsahuje aj niekoľko, musíme povedať, pozitívnejších a krajších vecí, ktoré nachádza na manželstve - okrem len všetkých tých vecí, ktorých by sa musel vzdať. Prvú kladnú vec, ktorú spomína sú deti (a v zátvorke dodáva, “ak Boh dá”). Druhým v poradí je samotná manželka, ktorú opisuje ako “stály spoločník a priateľ v starom veku” a niekto, koho môže milovať a s kým sa hrať - a to (ako sám vraví) oveľa lepšie ako so psom. Okrem toho bude mať domov a niekoho, kto sa bude o tento domov starať a tiež čaro hudby a ženské rozprávanie.
Pridáva opäť zoznam vecí proti manželstvu. Tentokrát píše, že aj to, že ako slobodný by mal slobodu ísť kam len chce, mával by rozhovore v spolkoch s múdrymi mužmi. Okrem toho by nemusel chodiť na silené rodinné návštevy, nemal by náklady na detí a stavy úzkosti súvisiace s deťmi či prípadné hašterenia. Nemohol by po večeroch čítať a zvlášť zdôraznil, že by toto všetko viedlo k strate času. Navyše, vraj by zlenivel a stučnel. Na záver však vraví, že človek nemôže žiť svoju starobu mrzutý, bez priateľov a bez detí, hľadiac na svoju zvráskavenú tvár.
Darwinov pohľad na manželstvo by sme nemali nijak umelo skrášľovať a preto treba povedať aj to, že ho prirovnal v tomto čase k otroctvu, vyjadrujúc nádej, že aj v ňom sa dá byť šťastný. Možno by ste povedali, že v tej dobe bez smajlíkov to mohol myslieť len žartovne ale myslím, že je jasné, že zvyšný kontext listu ako aj jeho dobový kontext nám vravia, že to myslel celkom vážne. Nakoniec má však jeho uvažovanie takýto záver. Citujem:
Aký zmysel má však práca, ktorá je bez pochopenia od blízkych a drahých priateľov? A kto sú blízki a drahí priatelia pre starcov než práve príbuzní? … Bože môj, je to neznesiteľné myslieť si, že strávim celý môj život pilný ako včela prácou a ničím iným než prácou. Nie, nie, tak to nechcem. Len si predstavte, že by ste žili svoje samotárske dni v nejakom zafajčenom a špinavom londýnskom dome. A teraz to porovnajte s krásnou, nežnou manželkou na pohovke s dobrým kozubom, knihami či azda aj hudbou. … Ožeň sa, ožeň sa, ožeň sa.
Nuž a my vieme, ako sa Darwin rozhodol a našťastie pre neho to bolo pre tú verziu, kde bola žena s pohovkou. Medzi Charlesom a Emmou pritom zahorela láska len pár mesiacov pred ich zásnubami. Emma v jednom zo svojich listov píše, že sa tešila z Charlesových návštev a ich rozhovorov, ale že si nemyslela, že to znamená čosi viac. Myslela si, že to bude všetko smerovať k ich peknému priateľstvu, nadväzujúc na to, aké mali kedysi počas detstva. Z jeho požiadania o ruku bola teda riadne prekvapená. Emma v jednom liste opísala, že obaja boli z toho v teň deň veľmi zaskočení, až si jej rodina myslela, že nastal pravý opak toho, čo sa stalo. Bola však veľmi šťastná, len tú radosť nemohla vtedy akosi navonok vyjadriť. Veď asi sa to nestáva každý deň, že vás o ruku požiada váš bratranec.
Z listov sa však nedozvedáme, ako k zásnuby prebehali. Darwin v jednom z nich spomína, že sa mu na to naskytla výnimočná príležitosť, ale že detaily musí danej osobe (geológovi Charlesovi Lyellovi) porozprávať osobne. Z korešpondencie Charlesa a Emmy je zrejmé ako si jeden druhého vážili, tešili sa na seba, a ako druhým vykresľovali svojho nastávajúceho partnera v tom najlepšom svetle. Emma sa len raz posťažovala, že sa Darwinovi nechce chodiť na divadelné predstavenia ale zato aspoň koncerty sú u neho v poriadku.
Darwinovci a kresťanstvo
Akú úlohu však zohrávala u nich kresťanská viera? Obaja pochádzali z veriacich rodín, ale niektorí ich členovia pritom boli buď náboženskí skeptici alebo patrili do istej liberálnejšej odnože kresťanstva, takzvaných unitariánov. Darwin sa dokonca takmer stal anglikánskym farárom, ale nakoniec ho príležitosti zaviedli na prírodovedeckú dráhu. Nebol však Darwin ten, kto chcel odstrániť v istom zmysle Boha z tohto sveta? A nespôsobovalo toto nakoniec v manželstve Charlesa a Emmy horúce svetonázorové trenie?
Obe sú dobré otázky a začnime tou prvou. Darwin Boha odstrániť nechcel - teda, nie v tom zmysle, že to bol dáky jeho tajný plán, aby pomocou svojej verzie evolúcie už nedal Bohu na tomto svete priestor konať. Totižto táto téma - toho, ako môže konať Boh vo svete - je oveľa širšia a zaujímavejšia, než len jej redukovanie na Božie zázraky. Napríklad mnohí katolícki a protestantskí vzdelanci verili, že Boh koná cez prírodné zákony a nepotrebuje na to zázraky. Takéto vnímanie tu už bolo dlho pred Darwinom a takto bola mnohými napokon vnímaná aj Darwinova teória evolúcie, keď ju v roku 1859 zverejnil. Vytvorilo sa však viacero rôznych pozícii a neexistovala preto len akási jedna jediná kresťanská reakcia na Darwina. Mnohí však Darwinovu verziu evolúcie odmietali, hlavne keď sa začala týkať vzniku ľudí.
Zároveň sa však Darwinov pohľad na Boha zmenil. Avšak nemalo to úplne súvis len s jeho vedeckým uvažovaním, ale k tomuto prídeme už o chvíľu. Darwin sa teda vrátil do Anglicka v roku 1836 a už na ďalší rok začal uvažovať o evolúcii prirodzeným výberom. Bolo to teda ešte pred jeho zásnubami v novembri 1838 a pred svadbou, ktorá nakoniec bola v januári na ďalší rok. Svoje životné dielo O pôvode druhov vyšlo až o 20 rokov na to, teda v roku 1859. A to znamená, že Charles mal na to dve celé dekády, aby svoje vedecké a náboženské zmýšľanie mohol preberať so svojou milovanou Emmou. Zrejme spravili veľmi dobre, že svoje možné a reálne náboženské rozdiely neodkladali až na dlhé zimné večery po svojom sobáši.
Vlastne, už 10 dní po svojich zásnubách napísala Emma Charlesovi hlboký list, kde vyjadrila aj svoje náboženské pochybnosti. Z listov to vyzerá, že bolo aspoň tak dôležité ako zháňanie nového domu. Emma sa totiž bála, že môžu mať odlišné názory na tie najvýznamnejšiu otázku v živote. A tu z listu zacitujem, aby ste mohli počuť jej autentické slová, nad ktorými musel jej manžel hlboko premýšľať. Darwin pritom napísal, že si tento list prečítal päťkrát, kým naň odpovedal. Tu je úryvok (citujem):
Môj rozum mi vraví, že úprimné a svedomité pochybnosti nemôžu byť hriech. Cítim však, že by mohlo byť medzi nami isté bolestivé prázdno. Ďakujem Ti z celého srdca za Tvoju otvorenosť so mnou a bola by som zhrozená z pocitu, že by si predo mnou tajil svoje názory, lebo by si si myslel, že mi tým ublížiš.
Je zaujímavé podotknúť, že ten, kto najviac vedel o tom, čo si Darwin myslel o Bohu, Biblii a iných aspektoch kresťanstva, je práve Emma. Samotný Darwin bol, čo sa týka svojich náboženských názorov, veľmi nevýrečný - aspoň teda v písomnej podobe. Ani vo svojej autobiografii nám Darwin nevraví o svojej teologickej púti veľa. Hovorí v nej len v celkom všeobecných črtách a o tom ako skĺzol od anglikánskej viery k agnosticizmu. Už mi veľakrát napadlo, ako to medzi nimi bolo - či sa s Emmou na tieto témy rozprával nielen desiatky či stovky hodín, alebo skôr naopak, či tieto témy nenačínali a ich spoločné priateľstvo, úcta a láska boli pre nich viac než dosť.
Myslím, že skôr ide o druhú možnosť ale zároveň si nemyslím, že tomu tak bolo stále. Z môjho pohľadu si z ich korešpondencie myslím, že to bolo tak, že Darwin nielenže nemal nič proti jej viere, ale ju nej podporoval a miestami sa na nej v rôznych podobách spoluzúčastňoval. A to nie napriek, ale možno práve kvôli všetkým tým životným ťažkostiam, ktoré museli spoločne prežívať. A manželských útrap bolo mnoho. Nebola to žiadna prechádzka viktoriánskou ružovou záhradou. Jednak bol Darwin celý život dlhodobo chorý a mnohí historici už špekulovali, čo za tým mohlo byť. Jedným z hlavých dôvodov však bolo, že z ich desiatich detí museli počas svojho života pochovať až tri - čo je však, zdá sa, bežný počet na tú dobu aj u veľmi dobre založených rodín. Charles nakoniec zomrel v roku 1882 a Emma žila ďalších 14 rokov.
Záver
Táto dávka nemohla opísať žiadne ďalšie veci z ich života videné predovšetkým z listov. Cieľom však bolo povedať si aspoň čo to nielen o romantike u Darwinovcov, ale poukázať aj na ich vzťah plný lásky, tolerancie a prijatia, a to napriek mnohým rozdielom medzi nimi. A hoci neviem, či a ako Darwinovci slávili Valentína, myslím, že nám môžu stále čo-to povedať, ako možno pristupovať k tomu druhému aj pri svetonázorových nezhodách - čo je v dnešnom polarizovanom zrejme niečo celkom relevantné. Nech k tomu pridáme už akékoľvek iné triky, zdá sa, že vzájomná úcta, otvorenosť, úprimnosť a prijatie toho druhého boli u manželov Darwinovcov celkom dobrý a fungujúci recept.
Táto dávka nebola priamo o Darwinovej viere, ale viac sa o nej dozviete v dnešnej záverečnej bodke a link, cez ktorý sa k nej dostanete, nájdete buď v popise tejto dávky alebo na našom webe pravidelnadavka.sk. Ak máte ohľadom dnešnej dávky nejaký koment alebo otázku, napíšte mi ju cez naše sociálne siete alebo emailom na andrej@pravidelnadavka.sk. Teším sa na vás nabudúce. Buďte zvedochtiví a nech vám to myslí!
Súvisiace dávky:
- PD#155. Rasy a Genezis II, http://bit.ly/davka155
- PD#151. Rasy a Genezis I, http://bit.ly/davka151
- PD#120: Hume a náboženstvo, http://bit.ly/davka120
- PD#92: O pôvode druhov, http://bit.ly/davka92
- PD#88: Charles Darwin, http://bit.ly/davka88
- PD#84. Svet pred Darwinom, http://bit.ly/davka84
Použitá a odporúčaná literatúra:
- Coffey, “Darwin in Love”, 2020.
- Belief: Historical Essay, Darwin Correspondence Project.
- Darwin on marriage, Darwin Project
- Emma Darwin, Darwin Correspondence Project.
- Litchfield (ed.), Emma Darwin, Wife of Charles Darwin: A Century of Family Letters, 2 volumes, 1904.
- Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail and Other Myths about Science and Religion, 2009.
- Ruse, Charles Darwin, 2008.
