Anglicky pojem pre Veľký tresk sa povie, ako ste zrejme už veľakrát počuli, Big Bang. Tiež sa v tomto kontexte niekedy Boh označí ako Big Banger. Keď si to preložíme všetko do slovenčiny a spravíme z toho otázku, získame tým tému dnešnej dávky. A tou teda je: Potrebuje Veľký Tresk Veľkého Treskáča?
Je veľa spôsobov, ako pristúpiť k tejto téme a ja som si dnes vybral jeden špecifický. Možno o týždeň či o mesiac by ju spracoval inak, ale do 20 minút sa dajú stihnúť len isté veci.
Nechcem nás dnes zaťažovať žiadnymi náročnejšími detailmi fyziky a spravím to tak, že s vami nahlas pozdieľam niektoré myšlienky a budem dúfať, že sa takto spoločne rozrozmýšľame. Ale predtým ešte jedna krátka vsuvka na úvod.
EXTRA OBSAH k tejto epizóde: Podporte Pravidelnú dávku jednou odrieknutou kávou cez Patreon a dostanete prístup 4 bodkám na záver mesačne. Ďakujeme!
Nie som žiadny fyzik ani kozmológ, ani by som nikdy nechcel nič také predstierať, takže akékoľvek nepresnosti v mojom vyjadrovaní beriem samozrejme na seba. Na druhej strane dnešná téma nie je čisto len o kozmológii a dokonca ide aj poza to, čomu sa kozmológia venuje.
Skôr tu musí v mnohom nastúpiť aj filozofické uvažovanie: a to napríklad, čo myslíme otázkami “Prečo” či “Ako niečo vzniklo?”, či musí mať všetko svoje vysvetlenie, čo je to vysvetlenie, príčina, nevyhnutnosť, ako vyberať medzi viacerými vysvetleniami, či aké iné fundamentálne metafyzické otázky sú už mimo samotnej fyziky?
Ale do toho tu plnou parou určite nepôjdeme a nad dnešnou témou sa pokúsim zamýšľať bez toho, aby nás z nej rozboleli naše mozgobunky. Ak chcete ísť viac do hĺbky zvlášť po fyzikálnej stránke, siahnite po niektorých knižných či video odporúčaniach v linkoch pod touto dávkou.
Hľadanie pôvodu
Existujú zaiste dobré dôvody, prečo nás zaujímajú príbehy (viď moja dávka 232). Mnoho tých najpútavejších príbehov vo filmoch a literatúre súvisí s hľadaním pôvodu - či už jednotlivca, skupiny alebo rovno celého vesmíru. Príbehy o pôvode nám totiž dávajú odpovede na to, odkiaľ sme, kým sme, kam to všetko smeruje, a tým pádom nepriamo aj na to, prečo existuje zlo a utrpenie, ako máme správne žiť či aké podcastové témy máme načať.
V našom okolí je množstvo, môžeme povedať, lokálnych príbehov stvorenia - teda aký máme rodinný pôvod, ako vznikla a vyvíjala sa naša krajina, vaša univerzita, západná kultúra a podobne. Ten najväčší, globálny príbeh je však isto o pôvode nie jednej či niekoľkých vecí ale… úplne všetkého. Ako či prečo teda vznikol náš vesmír? Všetky svetové mytológie, aspoň pokiaľ viem, nejakým spôsobom tento vznik spomínajú.
Nik z nás, asi nebude pochybovať o tom, že je to minimálne veľmi intuitívne vidieť za našim vesmírom nejakú príčinu. Je to intuitívne, pretože všetko s čím sa stretáme a čím v živote interagujeme, má svoju príčinu. Uvažujeme tak, napriek tomu, že príčiny samé o sebe nevidíme, ale veríme, že jedine tak dáva náš svet zmysel. A všetko, čo sme sa rozhodli preskúmať, či už individuálne alebo ako vedecké kolektívy v minulosti či súčasnosti, tak nakoniec sme túto príčinu vždy niekde nejak našli. Ak uvidíme kúzelníka vytiahnuť z klobúka, v ktorom zdanlivo nič nebolo, zajaca, sme síce očarení, ako to spravil, ale nebudeme si naozaj myslieť, že zajac sa tam dáko sám zmaterializoval.
Princíp dostatočného dôvodu
Pôvod nášho vesmíru sa môže zdať ako takýto zajac. Možno tomu nechápeme, ako to je možné, že je tu a my sme v ňom, ale mnohí z nás sme presvedčení, že musel nejakú príčinu mať. Niečo za ním muselo byť. Alebo azda skôr - nie niečo ale niekto. Tento princíp, že všetko musí mať svoju príčinu sa volá “princíp dostatočného dôvodu” a prvýkrát ho rozvinul pred pár storočiami filozof Leibniz. Ten sa zároveň začal zaoberať tou veľkou otázkou - prečo je niečo namiesto ničoho? Stručné zhrnutie jeho odpoveď asi tušíte - lebo Boh. Keďže všetko má svoju príčinu, musíme tu ultimátnu napokon vystopovať k Bohu.
Nuž ale, ak má všetko svoju príčinu, čo je príčinou Boha? Žeby toto Leibniz nedomyslel? Čoby nie. Presnejšie povedané, Leibniz tvrdil, že všetko existuje buď kvôli nejakej príčine alebo preto, že to existuje nevyhnutne. To jest, bez príčiny a preto, že to takto existovať musí. Súčasní filozofi stále píšu o tom, či sú nejaké matematické, logické či etické výroky, pravdy či entity podobne nevyhnutné, ale to nás tu trápiť teraz vôbec nemusí. Podľa Leibniza a mnohých iných musíme reťaz príčin ukončiť v niečom nevyhnutnom a tým je Boh. Vrátime sa k tomuto o chvíľu.
Mýty a nepresnosti
Skôr, než sa v našom zmýšľaní pohneme akokoľvek ďalej, bolo by dobré vyčistiť trochu našu cestu, po ktorej v tejto téme kráčame. Alebo povedané trochu priamejšie - spomenieme si najprv niekoľko mýtov či nepresností, ktoré v tejto oblasti stále prevládajú. Ak si niektoré veci ujasníme či poopravíme, bude sa nám dať o vzniku vesmíru rozmýšľať snáď o čosi presnejšie.
Históriu nášho vesmíru vieme zrekonštruovať až do veľmi ďalekej doby v minulosti. A keď vravím ďalekej, tak tým myslím naozaj nepredstaviteľne ďalekej. Máme vlastne o tom také vedomosti, že nie tak dávno by nám buď vôbec nik neveril, alebo by nás ešte mohli obviniť z bosoráctva. Napriek tomu sme na toto neprišli žiadnou mágiou. A pri tomto je dôležité rozlíšiť, na čo sme prišli a na čo ešte nie. A tu je jedno hlavné pomýlené tvrdenie, ktoré často počuť: Veľký tresk je údajne začiatkom nášho času a vesmíru. Ale to nie je úplná pravda. Pravda je, že možno áno, možno nie. Jednoducho dnes to ešte nevieme. Kozmológia nám nijak ešte neukázala, že náš vesmír mal začiatok. A podobne, ešte neukázala, že ho nemal. Aspoň z pohľadu fyziky je predčasné, nesprávne a neopodstatnené zastávať jednu alebo druhú stranu.
Fyzici majú modely, ktoré siahajú aj pred Veľký tresk a teda tiež nie je pravda povedať, že pýtať sa, čo bolo pred Veľkým treskom, je ako pýtať sa, čo je na sever od severného pólu? Hrozí, že sa budem opakovať, ale niekedy to je dobré. Tak teda ešte raz - náš vesmír možno mal počiatok a možno nie. Možno je časovo ohraničený a možno je večný. Nevieme povedať, ako na tom náš vesmír presne je, pretože existuje istá hranica, poza ktorú naša fyzika aspoň dnes ešte nevie ísť.
Náš vesmír vieme študovať od takzvanej Planckovej hustoty - teda od veľmi veľmi hustej koncentrácie vesmírneho materiálu. Táto hustota bola taká veľká, ako keby sme do priestoru atómového jadra napchali miliárd galaxii. S tým samozrejme súvisí aj obrovská teplota a ak by sme ju chceli vyjadriť v stupňoch Celzia, tak za jednotkou by sme museli dopísať 32 núl. Pointa je, že existuje hranica, za ktorou naša známa fyzika zlyháva. Nevidíme cez ňu či vesmír mal začiatok alebo nie. Zároveň je to tento moment, ktorým sa správne označuje to, čo nazývame Veľký tresk. Ako sme povedali, nevieme, či ním čas začal alebo či už existoval dlho pred ním. Mimochodom, okrem tohto momentu, zvaný Veľký tresk, však existuje aj takzvaný model Veľkého tresku a ten opisuje celý ďalší vývoj po udalosti Veľkého tresku, takže toto môže byť tiež niekedy zdrojom nepresného používania pojmov.
A teraz, vráťme sa na začiatok a tým myslím na náš samotný kozmický začiatok. Čo by vám povedali všetci fyzici, ktorých sa spýtate, čo sa odohralo úplne pred Veľkým treskom? Stručne povedané, odpoveď by bola: “Ak bolo nejaké “‘pred’, tak nevieme.” To, že nevieme, je samozrejme úplne v poriadku a takýchto výrokov “nevieme” je vo vede spústa. Respektíve, bez nich by veda ani neexistovala. Povedať vedcovi, že niečo ešte nevieme, je ako zamávať býkovi červenou farbou. A čo bolo ďalej, vieme už celkom dobré opísať - najprv viac špekulatívne a potom už aj experimentálne. Model Veľkého tresku je teda celkom jasná vec, kdežto hranica Veľkého tresku je pre nás jedna veľká neznáma.
Božia kompatibilita a nevyhnutnosť
Tak a čo s týmto všetkým môže mať Boh? Ja myslím, že možno aj celkom veľa a možno aj celkom nič - a to podľa toho, ako túto otázku presne položíme. Jedna vec je totiž spýtať sa, či sú naše kozmologické poznatky s Božou existenciou kompatibilné. Tá druhá otázka by bola, či kozmológovia Boha na vysvetlenie vesmíru aj naozaj potrebujú? Takže, máme tu dve pozície: údajnú Božiu kompatibilitu a potom jeho nevyhnutnosť - a teda jednu slabšiu verziu a tú druhú silnejšiu.
Pozrime sa najprv na to silnejšie tvrdenie - a to je, že vesmír nielenže ide dokopy s Božou existenciou, ale že si ho vysvetlenie vesmíru priamo vyžaduje. Je to tomu tak? Najprv by sme mali odlíšiť, čo tým myslíme, keď tu vravíme o vzniku vesmíru. Na jeho samotný vývin od tých najskorších momentov ho nepotrebuje žiadny kozmológ. Kozmológovia vedia ranú históriu vesmíru vysvetliť matematicky veľmi úspešne a nikde pri tom nepotrebujú používať nejakú extra premennú s názvom Boh. Vo svojich rovniciach ho teda nijak nevyužívajú. Čiže na tejto úrovni Boh naozaj potrebný, vyzerá to, nie je.
Viem, na čo teraz asi viacerí z vás myslia. Vravíte si, toto je v poriadku, toto kozmológom necháme, ale čo ten úplne samotný začiatok? Za ten predsa musí byť zodpovedný Boh či nie? A či už to je len jeden vesmír, multivesmír či iný metavesmír, Boh za tým musí už nejak byť. Všetko ostatné sa mohlo vyvinúť už potom podľa fyziky, ktorú Boh musel tiež nejak asi vytvoriť, ale na tú prvotnú kozmickú frčku potrebujeme prvotného Kozmického Frčkára. Ak máme teda Veľký tresk, musí byť za ním aj Veľký Treskáč. Táto silnejšia možnosť teda vraví, že Boh je nevyhnutne potrebný na to, aby existovalo čokoľvek.
Druhá možnosť je slabšia čo do dôrazu a argumentuje v tomto prípade kompatibilitou. Teda, že nič z toho, čo vieme o vzniku vesmíru, neprotirečí tomu, že by nejaký Boh mohol existovať alebo dokonca, že by tento vesmír mohol stvoriť. Teraz zabudnite na konkrétne náboženstvá či aj na Božiu dobrotu a jeho dáky plán pre ľudstvo. Jednoducho by to bol možno len dáky Boh-Stvoriteľ a nik viac. Môže to byť aj kresťanský Boh alebo iný, ale nemusíme k nemu teraz pridávať žiadnu teologickú nadstavbu. Možno je táto kompatibilita všetko, čo nám stačí na to, aby sme mohli v Boha racionálne veriť. A je to možno naozaj dobrá pozícia, s ktorou sa dá veľmi dobre v živote fungovať. Veď aký by už len niekto mohol mať problém s takouto kompatibilitou? Tak teda, spomenuli sme si Božiu nevyhnutnosť a potom jeho kompatibilitu. Poďme sa teraz zahrať krátky myšlienkový pingpong, ako by sa mohli inteligentní veriaci a neveriaci spolu o tomto rozprávať.
Námietka voči kompatibilite
Námietka neveriaceho kozmológa môže byť, že samotná kompatibilita nemusí byť žiadna veľká výhra. Keď sa nad tým totiž zamyslíme, tak všetky udalostí okolo nás sú kompatibilné nie s jedným ale s mnohými a vlastne aj nespočetnými vysvetleniami. Napríklad, zdá sa nám, že je pred vami reálny stôl, počítač, ľudia a podobne. Avšak všetci môžeme žiť len v matrixe, môžeme byť súčasťou nejakej počítačovej simulácie. Alebo možno len vy, ako jediný máte slobodnú vôľu a ostatní ľudia len tak vyzerajú. Možno sa všetci ku vám len tvária milo ale za chrbtom vás ohovárajú. Možno mi môj balík z Amazonu dnes doručili mimozemštania, a tak ďalej. Všetky tieto scenáre sú možné a teda kompatibilné s tým, čo prežívame. Ale to, že je niečo ešte kompatibilné s nejakou našou skúsenosťou či výpočtami, ešte neznamená, že je to tá správna možnosť, ktorú by sme mali racionálne prijímať. Zdá sa teda, aspoň teda pre mnohých, že Boh by mal byť na tom lepšie než len byť s našimi poznatkami “kompatibilný.”
Takýto názor počuť de facto od mnohých kozmológov, ktorí sú voči myšlienke akéhosi božského dizajnéra relatívne sympatickí no aj tak sú buď agnostici alebo ateisti. Prečo? Zhruba pre to, čo som povedal - pretože kompatibilita ešte neznamená mať aj konkrétne pozitívne dôvody, že niečo je tak alebo onak. Takúto myšlienku v rôznych podobách som počul trebárs od Briana Greena, Leonarda Mlodinowa či aj Seana Carrolla, a mnohých iných, pričom niektorí sú tomuto viac naklonení než ostatní.
Takže áno a myslím, že to treba povedať - kozmológia nijak nevyvrátila Boha. Tvrdiť, že moderná kozmológia Božiu existenciu vyvrátila, by bola ďalšia veľká nepresnosť. Skôr tu je pre mnohých otázka, prečo v neho veriť. Nevravím, že na to nie sú dôvody, pretože ich môžeme suplovať napríklad z iných argumentov pre Božiu existenciu. Visí to skôr na tomto: ako sa rozhodnúť medzi viacerými možnosťami, pričom nie všetky sú na tom rovnako - niektoré sa môžu zdať jednoduchšie, elegantnejšie, viac vysvetľujúce, menej ad hoc a podobne. A to je ozaj dobrá téma, ale žiaľ, nie na dnes. Mnohí by tiež povedali, že keď sme v pozícii, že niečo ešte nevieme, je proste správne povedať “Neviem.” Ako povedal kozmológ Don Lincoln, “To, že niečo nevieme, ešte nie je hriech. Hriech je povedať, že niečo vieme, keď niečo nevieme.”
Veriaceho námietka
Náš kozmologický pingpong však pokračuje ďalej, pretože tu však môže veriaci zvedochtivec či kozmológ namietať. Situácia sa totiž zdá zaujímavá tým, že tentokrát akoby nemôžeme povedať, že veda síce odpoveď ešte momentálne nemá, ale tá raz príde. Pretože predstavme si, že vedci nakoniec raz prídu na to, že vesmír vysvetlíme pomocou nejakého fyzikálneho vysvetlenia a nazvime ho X. Pod týmto X si môžeme predstaviť buď fyzikálne zákony alebo dáku teóriu všetkého či dáke podobne metavysvetlenie. Dobre teda, ale odkiaľ sa vzalo X? Pokiaľ je X súčasťou našej vesmírnej reality a my sa pýtame, čo vysvetľuje existenciu tejto vesmírnej reality, zdá sa, že nemôžeme povedať, že X. X v našom bežnom vesmíre nemôžeme vysvetliť pomocou X.
Vysvetlenie X by bolo v tomto prípade súčasťou problému, ktorý sa snažíme vysvetliť. Nuž a pri dobre fungujúcich argumentoch nemôžeme predsa naše riešenie predpokladať. A fyzika ho, zdá sa, predpokladá. Ako povedal iný kozmológ, Alan Guth, fyzika musí predpokladať, že nejaké zákony existujú prv, než by existoval nejaký vesmír. Odkiaľ sa však vzali tieto zákony, je minimálne dnes mimo kompetencie vedy. Pretože ako Guth ďalej vraví, fyzici sa touto otázkou nezaoberajú, lebo ani nevedia, ako by k nej mali pristúpiť. A opäť ste uhádli - pingpong pokračuje.
Neveriaceho protinámietka
Neveriaci fanúšik by mohol povedať dve podstatné veci. Poprvé: O vesmíre sa môžeme pýtať akékoľvek otázky, ale to neznamená, že vesmír sa bude správať podľa našich obmedzených intuícii. Nik z nás nevie, ako sa mohol vesmír správať v dobe, kde naša fyzika zlyháva. Možno vtedy neplatil žiadny princíp dostatočného dôvodu, teda, že všetko muselo mať svoju príčinu. A možno v tomto neintuitívnom vesmíre môžeme X vysvetliť pomocou X. Môžeme búchať po stole, postaviť sa na hlavu, ale to z našich intuícii nespraví správy opis tohto zaiste neintuitívneho raného vesmíru. Možno vesmír len je a nemá žiadne vysvetlenie. Možno je jeho existencia fundamentálnym základným faktom o našej realite a odpoveď na to, čo ho spôsobilo nemá nakoniec zmysel. Nám sa zdá, že je to super otázka, ale bolo by to možno ako spýtať sa otázku, čo štrikuje komín.
Druhá námietka voči pozícii veriaceho je tá, ktorú ste už určite počuli: Ak Boh stvoril vesmír, kto stvoril Boha? A ak Boha nemusel stvoriť nikto a existuje nevyhnutne, prečo nemôže na vysvetlenie našej reality existovať nejaké prirodzené vysvetlenie X, ktoré by bolo tiež nevyhnutné? Odpoveď veriaceho by mohla začať rozoberať, prečo veci vo vesmíre nemôžu byť nevyhnutné, alebo že ak niekto vyžaduje odpoveď na príčinu Božej existencie, tak nepochopil, čo je to nevyhnutnosť. Veriaci dokonca môže taktiež vziať vážne to, že naše intuície nemôžu správne pochopiť tie chronologicky a filozoficky vzdialené udalosti a koncepty. A ak sa pre neveriaceho zdá Boh a jeho vlastnosti neintuitívne, to nie je Boží problém ale náš. A možno treba pripustiť, že naše intuície nemôžu byť vždy rozhodujúce.
Záver
Je mi to ľúto ukončiť takýto vesmírny pingpong, ale ak vám toho bolo málo, dajte vedieť a možno s tým dačo v budúcnosti spravíme. Môžeme však prísť po dnešnej dávke vôbec na nejaký spoločný záver? Ja verím, že sa zhodneme, že je dôležité ujasniť si, čo kozmologické modely hovoria a čo nie. Nech vás uvažovanie zavedie kamkoľvek, je dôležité vedieť, že fyzika neobjavila žiaden jeden takpovediac moment stvorenia ale tiež, že ani tieto otázky ešte vôbec nevyriešila. A zvyšok - nuž, ten záleží od iných vecí, ktoré do diskusie vnášame, teda od našich predpojatí, predpokladov či iných doplňujúcich argumentov a z veľkej miery aj od toho, ako sa rozhodujeme medzi súperiacimi vysvetleniami.
Asi ste si však všimli, dnes som ani nepovedal nič o tom, ako toto všetko vidím ja. V tom prípade sa teším z takejto vašej pozornosti ak máte záujem, niečo o tom sa dozviete v dnešnej záverečnej bodke a link, cez ktorý sa k nej dostanete, nájdete buď v popise tejto dávky alebo na našom webe pravidelnadavka.sk. Ak máte ohľadom dnešnej dávky nejaký koment alebo otázku, napíšte mi ju cez naše sociálne siete alebo emailom na andrej@pravidelnadavka.sk. Teším sa na vás nabudúce. Buďte zvedochtiví a nech vám to myslí!
Súvisiace dávky:
PD#232: Veda a náboženské príbehy, http://bit.ly/davka232
PD#218: Antropický princíp, http://bit.ly/davka218
PD#204: Naturalizmus, http://bit.ly/davka204
PD#185: Scientizmus, http://bit.ly/davka185
PD#120: Hume a náboženstvo, http://bit.ly/davka120
Použitá a odporúčaná literatúra:
Albert, “On the Origin of Everything”, 2012.
Burrell (ed.), Creation and the God of Abraham, 2010.
Carroll, The Big Picture, 2016.
Carroll, “Why (Almost All) Cosmologists are Atheists”, 2005.
Drees, Beyond the Big Bang: Quantum Cosmologies and God, 1990.
Halvorson, Kragh, “Cosmology and Theology”, 2021 (SEP).
Knox, Wilson (eds.), Routledge Companion to the Philosophy of Physics, 2021.
Sproul, Primal Myths, 1979.
Odporúčané kurzy:
Cosmology (TGC), https://bit.ly/3redeNx
Examining the Big Questions of Time (TGC), https://bit.ly/3riTWXr
Mysteries of Modern Physics: Time (TGC), https://bit.ly/3HhcxbW
The Big Bang and Beyond (TGC), https://bit.ly/3s9seeK
YT videá:
PBS Space Time (YT kanál), https://bit.ly/3GlJGSm
Fermilab (YT kanál), https://bit.ly/3s5Pyu3
Closer to Truth (YT kanál), https://bit.ly/3INcJQm
Brian Greene asks Richard Dawkins Does God Exist? https://youtu.be/SK48AsRIMM8
Brian Greene, “What Was There Before The Big Bang?” https://youtu.be/PXixKGcctms
Carroll, “Why Is There Something Rather than Nothing?” (Mindscape) https://youtu.be/FLfvvMjuk6U
Carroll, “God is not a Good Theory”, https://youtu.be/ew_cNONhhKI
Penrose, Carroll, Mersini-Hougton, “Big Bang Creation Myths”, https://youtu.be/7HES3bPNAsA
Stoeger, “Big Bang Cosmology and Divine Creation - in Conflict or Complementary”, https://youtu.be/aHg4SBGNPhE
The Thomistic Institute, Does the Big Bang Prove God Created the Universe? https://youtu.be/beOB387jeC8
