Pred miliónmi rokov boli nížiny na území Slovenska pod vodou. Od Viedne po Záhreb a Belehrad sa vtedy rozprestieralo veľké slané jazero. Vytŕčali z neho rôzne ostrovy, ktoré sú dnes známymi pohoriami nielen na Slovensku.
"Jazero u nás dosahovalo hĺbku približne do päťsto metrov v oblasti medzi Dunajskou stredou a Komárnom," hovorí pre SME geológ MICHAL ŠUJAN, ktorý skúmal usadeniny z Panónskeho jazera, uložené v podloží Bratislavy.
Porozprával nám, ako dávne jazero vyzeralo a či na Slovensku kedysi plávali veľryby.
V rozhovore sa dozviete
- Kam na Slovensku siahalo pradávne Panónske jazero.
- Ako by to vyzeralo, keby tu bolo dnes.
- Ako jazero vzniklo a ako vyzeralo.
- Prečo sa nakoniec jazero "vyparilo".
- Čo vedci našli v usadeninách jazera v Mlynskej doline.
- Či boli na území Slovenska kedysi veľryby.
- Ako vedci reagujú na štúdie, ktoré predkladajú chybné závery.
Kedy bolo naposledy more na dnešnom území Slovenska?
Ak pokladáme za more vodnú masu, ktorá má zvýšenú slanosť, tak tu bolo more naposledy pred deviatimi miliónmi rokov. Bolo to Panónske more, ktoré malo slanosť podobnú dnešnému Kaspickému moru. No to je na základe inej definície považované za jazero.
Podobne je štandardný aj názov Panónske jazero, lebo bolo pohoriami oddelené od svetového oceánu, od Stredozemného či Čierneho mora a Paratetýdy (inak aj Paratethys - more a neskôr jazero, od ktorého sa pred miliónmi rokov oddelila oblasť panónskeho jazera, pozn. red.,).
Ale malo zvýšenú slanosť a bolo hlboké miestami, napríklad na juhu dnešného Maďarska, až tisíc metrov. Išlo v podstate o vnútrozemské more.
Kam až siahalo?
