Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Barbora Paľovčíková.
Vedci koncom decembra vyniesli do vesmíru ďalekohlad Jamesa Webba, ktorý môže nahradiť známy Hubblov teleskop. Astronómovia dúfajú, že poskytne bližšie informácie o prvých hviezdach, ranom vesmíre aj vzdialených planétach. Prvé snímky by na Zem mohol poslať v júni.
Viac o teleskope hovorí teoretický fyzik a popularizátor vedy SAMUEL „VEDÁTOR“ KOVÁČIK.
Samuel Kováčik
- je teoretickým fyzikom a popularizátorom vedy,
- vyštudoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave,
- pôsobil na Dublinskom Inštitúte pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie,
- v roku 2016 založil projekt Vedátor,
- je autorom knihy Obyčajné zázraky.
V čom je Webbov teleskop iný od Hubblovho?
Je väčší a bude operovať oveľa ďalej od Zeme. Bude ďaleko, nebude sa dať opravovať, ale zároveň je oveľa väčší, takže bolo oveľa ťažšie ho tam dostať.
Bude mať detailnejšie snímky?
Áno. Dokopy má niekoľkonásobne väčší priemer zrkadiel. Je poskladaný zo šesťuholníkov, ako hra Osadníci z Katanu.
Diely sú pospájané dokopy, lebo keď chcete vidieť veci, ktoré majú slabý signál, lebo sú ďaleko, potrebujete veľkú plochu, z ktorej signál zbierate. Ideálne chcete mať čo najväčšie zrkadlo a zároveň čím väčšie zrkadlo máte, tým máte lepšiu rozlišovaciu schopnosť.
Keď chcete napríklad vidieť, či je tam škvrnka, ktorá je galaxia s ramenami alebo niečo podobné, potrebujete, aby to bolo veľké. Potom si viete spočítať, že keď sa chcete pozerať na určité veci z konkrétnej vzdialenosti, aké veľké zrkadlo potrebujete. Vyšlo im, že musí mať rozmer niekoľko metrov.
Problém je, že sa to nezmestí do žiadnej rakety, takže vymysleli skladací systém – ako kvetina – kde je niekoľko menších zrkadiel, ktoré dokopy fungujú ako jedno väčšie. Musia byť dokonale zosynchronizované a zamerané. Potom sa to pekne poskladalo do rakety, došlo, kam má, a postupne sa to rozbaľuje.
Vývoj sa začal v roku 1996. Naozaj to trvalo štvrťstoročie?
