Choroba sa u nej začala v piatok 20. decembra, keď išla do kostola. Cítila zimnicu a po návrate domov dostala horúčky. Telo ju bolelo tak, že sa jej chcelo plakať.
"V nedeľu o piatej ráno som si vypýtala šálku čaju, ale necítila som ho. Akoby som pila horúcu vodu," spomínala pacientka na svoju nákazu. Hoci opis jej symptómov môže pripomínať covid-19, žena žila pred viac ako sto rokmi.
Bola jednou z prvých pacientok, ktoré sa v roku 1889 v Európe nakazili rýchlo postupujúcou takzvanou ruskou chrípkou. Pandémia nákazy zabila na konci devätnásteho storočia približne milión z celosvetovej populácie 1,5 miliardy ľudí. Išlo o prvú pandémiu v modernom svete výrazne prepojenom železničnou a námornou dopravou.
"Niekoľko dní som nemala energiu na nič. Aj najmenšia námaha ma vyčerpávala. Chuť a čuch sa mi nevrátili ďalších päť dní," pokračovala v opise pacientka z konca devätnásteho storočia , jej výpoveď zapísal írsky lekár John William Moore.
Záhadné ochorenia v Kanade nevedia vysvetliť. Postihuje aj mladých Čítajte Podobnosť symptómov dávnej pandémie s tou súčasnou nemusí byť náhoda. Vedci posledné roky pracujú s myšlienkou, že ruskú chrípku možno vôbec nespôsobil vírus chrípky. Mohla byť v skutočnosti prvou zaznamenanou koronavírusovou pandémiou.
Čo nás môže naučiť o tom, ako sa bude ďalej uberať pandémia covidu-19?
Bez leteckej dopravy
Kým súčasná pandémia má počiatky v Číne, tá v roku 1889 sa začala v Ruskej ríši.
"Prvé prípady tejto pandémie hlásilo v druhej polovici mája 1889 mesto Buchara v strednej Ázii, ktoré vtedy patrilo Rusku. Preto sa pandémia prezývala ruská chrípka," píše v nedávnej štúdii v časopise Microbial Biotechnology biológ Harald Brüssow.
