V tom roku v Spojených štátoch ešte začiatkom júna snežilo, extrémny monzún v Číne spôsobil opakované záplavy na Jang-c'-ťiang a v Európe, ktorá sa ekonomicky stále spamätávala z napoleonských vojen, prepukli rozsiahle hladomory.
V apríli 1815 vybuchla na Sumbawe, jednom z ostrovov dnešnej Indonézie, sopka Tambora. Ide o najväčšiu ľuďmi zaznamenanú sopečnú erupciu. Do atmosféry vychrlila 160 až 213 kubických kilometrov materiálu a dosiahla siedmy z ôsmich stupňov indexu vulkanickej aktivity.
Nasledujúci rok 1816 sa v histórii zapísal ako rok bez leta a globálne sa zaradil k najchladnejším v zaznamenanej histórii. Až v druhej polovici 20. storočia sa zistilo, že príčinou bola Tambora a vedci objavili schopnosť veľkých sopečných erupcií ochladiť atmosféru.
Odvtedy sa podobná udalosť stala ešte niekoľkokrát, naposledy v roku 1991. Erupcia filipínskej sopky Pinatubo dosiahla šiesty stupeň indexu vulkanickej aktivity. Nasledujúce tri roky sa atmosféra globálne ochladila približne o pol stupňa Celzia.
Sobotňajšia erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha'apai je dosiaľ najväčšou v 21. storočí a najväčšou od výbuchu vulkánu Pinatubo. Satelitné zábery ukázali obrovský sopečný mrak v atmosfére, výbuch vyvolal vlnu cunami, ktorá zasiahla Južnú Ameriku či Japonsko a tlakovú vlnu namerali aj na Slovensku.
Ochladí sobotňajší výbuch atmosféru, spomalí globálne otepľovanie a môže sa ponaučenie zo sopečných erupcií stať riešením klimatickej zmeny?
Vedci sa stále snažia odhadnúť, či bude Hunga Tonga v aktivite ďalej pokračovať.
