PEKING. Terakotová armáda prvého čínskeho cisára Čchin Š'-chuanga strážila tajomstvo jeho mauzólea viac ako dvetisíc rokov. Vďaka najmodernejšej technológii využívajúcej kozmické žiarenie by archeológovia mohli čoskoro odhaliť, aké poklady boli pochované spoločne s týmto vládcom, píše denník The Times.
Obrovské pohrebisko, ktoré sa nachádza v meste Si-an na severozápade krajiny, sa rozlieha na ploche takmer sedemdesiatkrát väčšej ako takzvané Zakázané mesto.
Jeho stavba trvala takmer štyri desaťročia, pracovali na ňom stovky tisíc robotníkov, ale nikdy nebolo archeologicky úplne odkryté.
V rozsiahlej nekropole sa nachádza terakotová armáda, tisíce sôch zobrazujúcich Čchinových vojakov postavených, aby chránili cisára aj v posmrtnom živote.
Tarimské múmie prekvapili vedcov. Neprišli odinakiaľ Čítajte Bojovníci už stratili pôvodnú farbu
Peking sa už skôr vyjadril, že nedovolí odkryť vnútorné komnaty pamiatky patriacej na zoznam svetového dedičstva UNESCO, kým nebude zaručená dostatočná ochrana artefaktov.
Čínska vláda už dlho ľutuje stratu pôvodných živých farieb terakotových bojovníkov po ich prvom vykopaní v 70. rokoch minulého storočia, v dôsledku ktorého boli vystavené pôsobeniu vplyvov atmosféry.
Komora, v ktorej sa nachádza rakva s Čchin Š'-chuangom tak zrejme zostáva aj po viac ako dvoch tisícročiach neporušená. Vedci navrhujú využitie subatomárnych častíc (teda častíc menších ako atóm) zvaných mióny na zmapovanie vnútorného priestoru tejto podzemnej komory.
Mióny vznikajú pri zrážaní kozmického žiarenia s atómami v zemskej atmosfére. Rovnako ako röntgenové žiarenie sú absorbované silnými a hustými objektmi, ale prechádzajú ľahšími materiálmi.
Vedci v Británii zostavili najstarší rodokmeň na svete Čítajte Metódu využili aj pri pyramídach
Archeológovia môžu pomocou miónových detektorov mapovať štruktúry a vyhľadávať miesta pre vykopávky. Už skôr ich využili pri skúmaní pyramíd, vulkánov či jaskýň.
"Čína má ako starobylá civilizácia s dlhou históriou veľké množstvo kultúrnych pamiatok, ktoré si vyžadujú archeologický výskum," hovoria vedci z Pekinskej pedagogickej univerzity (BNU).
"Pre neinvazívne odhaľovanie vnútornej štruktúry niektorých veľkých artefaktov, ako sú cisárske hrobky, majú tradičné geofyzikálne metódy používané v archeológii určité obmedzenia," konštatujú.
"Využitie snímania absorpcie miónov v archeologickej oblasti môže byť dôležitým doplnkom tradičných geofyzikálnych metód," dúfajú experti.
Inšpiroval Bibliu kozmický výbuch? Vedci skúmali zánik starovekého mesta Čítajte Získanie dát bude trvať dlho
Skupina vedcov použila existujúce archeologické dáta a skúšobne vybudovala a zakopala modely pohrebnej komory, pod ktoré ukryla dva detektory.
"Predbežné výsledky dokazujú uskutočniteľnosť snímania absorpcie miónov pre podzemnú komoru v mauzóleu prvého cisára (dynastie) Čchin," píše sa v správe výskumníkov.
Ti-kchun Jang z Južnej vedecko-technologickej univerzity v Šen-čene povedal denníku South China Morning Post, že projekt je reálny. "Miónový detektor, ktorý sme postavili a používali pri terénnych prácach, je tak malý, že ho môže nosiť aj dieťa," uviedol.
Detektory podľa neho musia byť umiestnené v patričnej hĺbke bez toho, aby poškodili artefakty nad nimi. Získanie dostatku dát na analýzu však podľa neho bude trvať dlho.
