SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Tarimské múmie prekvapili vedcov. Neprišli odinakiaľ

Výskum zverejnil časopis Nature.

Prirodzene mumifikovaná žena - jedna z tarimských múmií, ktorú objavili na pohrebisku Siao-che. (Zdroj: Wenying Li, Xinjiang Institute of Cultural Relics and Archaeology.)

Text vyšiel pôvodne v časopise Quark.

Analýza DNA ukončila špekulácie o archeologickej záhade a prekvapivo ukázala, že mumifikovaní ľudia z Tarimskej panvy mali lokálny pôvod ako geneticky izolovaná, ale cudzej kultúre prístupná populácia.

Autonómna oblasť Sin-ťiang v západnej Číne sa geograficky delí na dve hlavné rovinaté časti obklopené vysokými horami.

Na severe je to polopúšťová Džungárska panva a na juhu sčasti takisto polopúšťová Tarimská panva zahŕňajúca aj púšť Taklamakan. Práve Tarimskou panvou prechádzala slávna Hodvábna cesta, po ktorej od hlbokého staroveku obojsmerne prúdili medzi východnou a západnou Euráziou rozličné artefakty, hospodárske zvieratá aj plodiny.

Odvrátenou stranou tohto pohybu bolo, že sa ním neraz rozšírili aj epidémie smrtonosných chorôb.

Súvisiaci článok V záhadnom čiernom sarkofágu ležali tri kostry. Určili ich vek aj pohlavie Čítajte 

Prirodzená mumifikácia

Túto oblasť obývajú najmä turkickí Ujguri s menšími podielmi ďalších turkických a iných stredoázijských etník. No predovšetkým vo väčších tarimských sídlach narastá počet chanských Číňanov, ktorí tam už niekoľko desaťročí prichádzajú z východnej polovice krajiny. T

arimská panva a celá oblasť Sin-ťiang predstavujú geografické rozhranie západného a východného kultúrneho okruhu nášho eurázijského superkontinentu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rozhrania veľkých kultúr bývajú nesmierne zaujímavé pre archeológov aj historikov. Výnimkou nie je ani Tarimská panva. Archeologicky najzaujímavejšie sú tarimské múmie, často uložené v rakvách pripomínajúcich člny, objavované od začiatku 20. storočia.

Doteraz sa ich našli stovky, najviac v posledných desaťročiach v okolí Loulanu a Turfanu. Datujú sa od bronzovej doby (najstaršie spred roku 2000 p. n. l.) po rok 200 nášho letopočtu. K ich mumifikácii došlo prirodzene, vplyvom extrémne suchých púštnych podmienok.

Vedcov však od začiatku upútal vzhľad týchto ľudí. Niesli zreteľné európske znaky, osobitne svetlé až hrdzavé vlasy, zväčša spletené do vrkočov. Prvé genetické testy ukázali zhody haplotypov s indoeurópskymi etnikami žijúcimi v starovekej západnej Eurázii, konkrétne na Ukrajine. No čo sa týka lebiek, najpodobnejší boli dávnym indoeurópskym obyvateľom južnej Sibíri.

Tak či onak, vyznačovali sa západniarskou fyziognómiou a aj podľa plstených a tkaných vlnených odevov, rôznych kultúrnych artefaktov a stôp roľnícko-pastierskeho spôsobu obživy skutočne vyzerali ako migranti zo západu. V krajine, ktorá je v súčasnosti púšťou, chovali hovädzí dobytok, ovce aj kozy a pestovali pšenicu, jačmeň i proso. Dokonca vyrábali kefírový syr.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Všetko je inak

Nečudo, že o pôvode príslušníkov tejto populácie, ktorú čínski vedci nazvali kultúra Siaoche, sa vyrojila pestrá paleta vzájomne protirečivých teórií.

Prišli z jamnajskej čiže jamovej kultúry v ukrajinskej a ruskej stepnej oblasti Čiernomoria?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Predaj áut so spaľovacími motormi by sa mohol v Európskej únii skončiť v roku 2035.

Rokovali o balíku Fit for 55.


16 h
davka

Prečo mnohí kresťania prijímali a prijímajú mladý vek Zeme?


22 h

Obľúbený sci-fi koncept skúma seriózna fyzika.


a 1 ďalší 23 h

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 4 ďalší 29. jún
SkryťZatvoriť reklamu