SME
Piatok, 28. január, 2022 | Meniny má Alfonz

Pravidelná dávka: Moc je jediným právom

O Platónovom dialógu Gorgias.

davkadavka

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem to na rovinu. Platón a jeho dialógy definovali filozofiu, a to ako do šírky (teda toho o čom filozofia uvažuje), tak aj do hĺbky (teda ako o tom uvažujeme). Dnes sa chcem s vami pozrieť na jeden z jeho asi najosobnejších dialógov, ktorý nesie meno po slávnom antickom rečníkovi a sofistovi Gorgiasovi. Reč bude o rétorike, ale hlavne o dobrom živote a spravodlivosti a či sa vlastne vôbec oplatí byť spravodlivý, ak sa zdá, že moc a sila sú jediným právom.


NOVINKA : Podporte Pravidelnú dávku jednou odrieknutou kávou mesačne cez Patreon a dostanete prístup k záverečnej bodke každej epizódy, ktorá ponúka extra obsah súvisiaci s témou danej dávky. Tím PD srdečne ďakuje za podporu!



Ak ste niekedy čítali nejaký z jeho dialógov, viete, že majú podobnú až takmer identickú formu. Hlavnou postavou je Sokrates a ten sa dá do diskusie s niekým iným a často ide o nejakú autoritu v oblasti rétoriky či politiky alebo náboženstva.

Dialóg Gorgias bol napísaný okolo roku 380 pred Kristom, vystupuje v ňom päť postáv, ale nás bude hlavne zaujímať Sokrates a Kalliklés. Kalliklés je mladším študentom rétoriky u sofistu Gorgiasa, v kocke ho môžeme nazvať antitézou Sokrata a ako uvidíme, je inšpiráciou myšlienkovým velikánom ako Niccolo Machiavelli a Friedrich Nietzsche.

Ako ideme pristúpiť k tomuto dialógu? V prvom rade vám chcem odporučiť, aby ste si ho prečítali, či už v nejakom svetovom jazyku alebo ho nájdete aj češtine, a tým pádom dnes nechcem postupovať chronologicky: udalosť za udalosťou, argument za argumentom, presne ako sa odvíja dialóg v písanej podobe. Prístup, ktorý zvolíme, je pozrieť sa na dve podnetné myšlienky, ktoré ponúka, a verím, že cez ne uvidíte aktuálnosť a význam tohto dialógu aj pre dnešok. Hovoriť chcem o povahe rétoriky a potom o povahe spravodlivosti.

Amorálna rétorika?

Rétorika. Umenie rečnenia s cieľom presvedčiť. Ale k čomu? K pravde? Presvedčiť dav a masy o tom, že dobré opatrenia vyžadujú často osobné obmedzenia? Alebo presvedčeniu k čomukoľvek? Pre vlastný záujem rečníka? Populizmus ako prázdna rétorika v politickom šate?

Gorgias bol učiteľom rétoriky a Kalliklés sa jej chcel naučiť. Čo je to ale rétorika? Ktorá z dvoch práve opísaných možností je správna? Ako správne tušíte, Sokrates bol voči sofistickému prístupu k rétorike veľmi skeptický a to z nasledujúceho dôvodu. Podľa neho Gorgias používal rétoriku ako morálne neutrálnu, teda ako prostriedok na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa, a svojich študentov síce učil vyhrať akúkoľvek debatu, neučil ich ale čo je spravodlivosť — teda, čo je spravodlivosť, ktorú chcem mojou rečou dosiahnuť. V tomto bode je dobré si pripomenúť, že rétorika nachádzala vtedy primárne využitie v oblasti súdnych sporov a politických deliberácii. Keďže boli Atény priama demokracia, vedieť presvedčivo hovoriť bolo nevyhnutnou zručnosťou.

Sokrates ale tvrdil, že Gorgiasova rétorika je iba lichotením a podlizovaním sa. Chválim oponenta či dav, ktorému sa prihováram, vychádzam mu v ústrety a tým ho manipulujem. Gorgias učí ako využíval silu slov vo svoj prospech, ale neučí morálku, nehľadá odpoveď na otázku dobrého života. Potom ako sa ho Sokrates pýta na to, čo je to spravodlivosť, Gorgias odpovedá ako typický sofista, pre ktorého neexistuje isté poznanie ale len osobné názory. Spravodlivosť si podľa neho každý definuje po svojom.

Dúfam, že aj vy máte z toho, čo bolo povedané doteraz pocit, ako by sa Gorgias iba vykrúcal a nechcel pravdivo vyložiť karty na stôl. Prečo nepovie na rovinu, že učí ľudí používať jazyk tak, aby vyhrali každý rečnícky duel a vedome nerieši, či túto zručnosť niekto zneužije alebo použite na dosiahnutie spravodlivých cieľov? A do tejto Gorgiasovej dvojtvárnosti či nejednoznačnosti vstupuje Kalliklés so svojou machiavelisticko-nietzscheovskou úprimnosťou.

Spravodlivosť

Kalliklés rovnako ako Gorgias vidí o čo Sokratovi ide, ale na rozdiel od svojho diplomaticky rozprávajúceho skúseného učiteľa, Kalliklova mladícka netrpezlivosť ho núti ísť do dialógu so Sokratom priamo a vášnivo. Sokrates sa im snaží nepriamo dohovoriť, že rétorika musí ísť ruka v ruke s filozofiou, teda že vedieť niekoho presvedčiť je slepá aktivita, ak rečník nevie čo je spravodlivé a čo nespravodlivé.

Kalliklés odmieta Gorgiasovu zdržanlivosť a priamo povie, čo si myslí. Tvrdí, že rétorika je umenie mocných, aby si cez ňu podmanili slabých a že v otázke spravodlivosti existuje len jedno pravidlo, ktorým je to, že moc je jediným právom. Inými slovami, účel svätí prostriedky a mocní a silní robia, čo chcú a slabí trpia, čo musia. A tento jeho explicitný názor posúva celý dialóg na ešte hlbšiu a prakticky zaujímavejšiu úroveň.

Sokrates sa vydáva na neľahkú cestu a to aby prostredníctvom dopytovania priviedol Kallikla k inému pohľadu na spravodlivosť. Platón, ústami Sokrata, v dialógu Gorgias prezentuje jeho slávne tvrdenie, že je lepšie nespravodlivosť znášať ako konať (a opäť vidíme ako veľmi je Kallikles jeho antitézou) a podobne argumentuje aj v asi o 15 rokov staršom dialógu s názvom Štát. Na akom základe obhajuje Sokrates v Gorgiasovi toto zdanlivo slabošské chápanie spravodlivosti a teda cnostného života?

Veľmi zjednodušene povedané, Platónov Sokrates je dualista, ktorý rozdeľuje svet na materiálnu a nemateriálnu časť, pričom to najdôležitejšie v živote človeka, jeho duša, je nemateriálna. Platón, po vzore Pytagorejcov, veril v istú formu posmrtného života a na to, aby človek dosiahol tento takpovediac nebeský stav, musel svoju dušu počas života očisťovať a zdokonaľovať a to tým, že sa stával cnostným, odmietal neresti a v prípade nedokonalého konania si odpykal primeraný trest.

Asi tušíte, že v rámci tohto dualizmu, je teda duša centrom morálky a dobra a je nemateriálna, a na druhej strane je materiálne telo, ktoré môže byť inštrumentálne buď k dokonalosti alebo nedokonalosti duše. Telo ako také, ale nie je morálne dôležité, keďže po smrti prežije len duša. Čo v tomto kontexte znamená povedať, že je pre človeka lepšie ak znáša nespravodlivosť radšej ako by ju mal sám konať? Povedané jednoducho: druhý človek dokáže ublížiť len môjmu telu, ale duši nikdy, pretože tú viem ovplyvniť len ja mojim vlastným slobodným konaním. Inými slovami, Platón a Sokrates pracujú s akousi predkresťanskou formou svedomia, ktoré je mojou vnútornou realitou a druhý k nemu nemá prístup.

Sokrates v Gorgiasovi pokračuje a snaží sa Kallikla dostať do protirečenia, keď poukazuje na fakt, že mocný človek páchajúci nespravodlivosť vo svoj vlastný prospech môže žiť v ilúzii a sebaklame, a hedonizmus, ktorý jeho životný štýl prináša ho môže síce tešiť, ale koniec koncov mu ubližuje a vnútorne ho ničí. Sám Kallikles neskôr uznáva, že nie je zástanca bezbrehého hedonizmu a že niektoré potešenia sú vznešenejšie ako iné.

Philia sophia & philia nikia

Vráťme sa cez prizmu spravodlivosti späť k rétorike. Ak má rétorika slúžiť spravodlivosti, rétor musí vedieť, čo to spravodlivosť je. Ale ak je pre rétora spravodlivosť iba o vôli k moci, celú spoločnosť a všetky medziľudské vzťahy bude vnímať ako súboj o moc a jeho cieľom je víťazstvo za každú cenu. A tu vidíme jednu veľmi dôležitú vec.

Sokrates a Kalliklés reprezentujú dve radikálne odlišné svetonázorové pozície, ktoré zahŕňajú nielen odlišnú etiku a morálnu (teda rôzne chápanie spravodlivosti), ale tiež odlišnú epistemológiu (čo vieme poznať a ako) a metafyziku (čo je to realita a aký je v nej zmysel môjho života). Sokrates je zástupca toho, čo sa v gréčtine volá „philia sophia“, teda láska k múdrosti – filozofia; a naopak Kalliklés je tu v mene „philia nikia“, teda láska k víťazstvu – vojna. Philia sophia a philia nikia sú dva spôsoby našej existencie, a preto aj dva spôsoby rétoriky: dve odlišné motivácie, prečo vstupujeme s druhými do dialógu a dva rôzne spôsoby, ako ho vedieme.

Pre Sokrata je dialóg prostriedkom spoločného objavovania a spoznávania. Dialóg je jediná cesta nielen k poznaniu iných, ale hlavne k sebapoznaniu. Pre Kallikla je dialóg od prvého momentu zbraňou a neslúži na odhaľovanie pravdy, ale na presadzovanie moci. Moc je jediné právo.

Philia sophia a philia nikia je teda rozdiel medzi dialógom hľadajúcim pravdu a manipulujúcim dialógom: prvý je o vzájomnom počúvaní a odvahe povedať ako veci naozaj vidím, i keď sa môžem mýliť; druhý je o pretláčaní svojich pohľadov, ktoré chcú polichotiť a presvedčiť, ale s pravdivou realitou nemusia mať nič.

Dve záverečné poznámky

Prvá si kladie otázku, či sa Sokratovi podarilo Kallikla presvedčiť. Odpoveď asi tušíte a nebudem ju prezrádzať, ale pointa Platónových dialógov je iná. Otázka, ktorú sme si položili je mylná a správna otázka znie takto: Presvedčil Sokrates vás? Čítanie dialógov nie je ani tak o zdramatizovaných rozhovoroch medzi postavami, ale je o dialógu medzi textom a čitateľom. Preto sú aktuálne aj dnes.

Na čo je podľa vás rétorika dnes? Kde sa s ňou stretáte? Každý z nás sa denne snaží presvedčiť niekoho druhého či seba samého, ale spýtali sme sa niekedy, s akým cieľom to robíme? Chceme sebe a tým druhým dobre? Ale čo je to dobro? Čo je to spravodlivosť? A ako vnímam fungovanie rétorika na politickej scéne? Máme v parlamente viac Sokratov alebo Kalliklov? Ktorých počúvam? Ktorých volím? Ako ma presvedčili? Zalichotili mi? Potvrdili len to, čo som si už myslel? Alebo mi protirečili? Pozvali ma to dialógu, z ktorého som síce vyšiel ako porazený, ale niečo zásadné som sa v ňom dozvedel? Prevláda v mojom živote a v spoločnosti philia sophia alebo philia nikia?

Druhá poznámka sa týka už naznačeného ale nevysvetleného spojenia medzi Kalliklom a Nietzschem, i keď verím, že povahu tohto spojenia ste už mnohí vytušili.

Kľúčovým spojivkom je tu Nietzscheho koncepcia nadčloveka, ktorou odpovedá na realitu mŕtveho Boha a odmieta ňou nihilizmus. Hlbšie prepojenie medzi Kalliklom a nadčlovekom môžete získať aj po vypočutí našej 213. dávky, kde som o Nietzscheho filozofii hovoril viac, ale v kocke je potrebné vedieť toto. Nietzscheho nadčlovek je hodnotový návrat do Homérskych čias, kde sa žilo podľa tzv. etiky bojovníka. Cnosťami boli tie charakterové črty, ktoré sprostredkovali moc a silu: dravosť, bojaschopnosť, egocentrickosť, odvaha, tvorivosť a ďalšie. Cnosti potrebné k víťazstvu nad inými ale aj nad sebou a Nietzsche tvrdil, že pod váhou resentimentu (teda zmiešaného pocitu závisti, nenávisti a hnevu) si väčšina ľudí vyberie priemernosť a pohodlie radšej ako riskovať a stať sa nadľuďmi. Sekulárne usporiadanie spoločnosti tak podľa neho nebude demokratické, ale aristokratické, teda vládnuť nebude ľud, ale malá skupina. Demos, teda ľud, je príliš manipulovateľný a slabý na to, aby si vládol sám. Nietzsche vo svojich dielach priamo neodkazuje na Kallikla po mene ale skôr cez citácie či parafrázy jeho tvrdení a argumentov a mnohí odborníci na Nietzscheho sa zhodujú na tom, že Kallikles bol veľkou i keď nie úplnou inšpiráciou pre jeho nadčloveka.

Na úplný záver nám zostáva už len stará známa otázka, ktorá je v jadre etiky a rozmýšľania o dobrom živote: Je lepšie nespravodlivosť znášať ako ju konať?

Aká je vaša odpoveď? Ste na strane Sokrata a dúfate, že vo večnom živote bude spravodlivosti učinené zadosť? (Inak všimli ste si napríklad, že kresťanská myšlienka tzv. posledného súdu je de facto odpoveď na našu otázku, prečo počas života znášať nespravodlivosť?) Alebo ste na strane Kallikla a veríte, že každý človek si je zdrojom svojej spravodlivosti? Inými slovami, súhlasili by ste so Sokratom, že treba veriť v ideál objektívnych nezávislých súdov a prijať aj nespravodlivý verdikt odsúdenia na smrť od skorumpovaného súdu? Alebo súhlasíte s Kalliklom, že spravodlivé súdy neexistujú, lebo vždy ide iba o záujem silnejšieho, mocnejšieho a bohatšieho – a niektorí ľudia sú tým pádom nedotknuteľní?

Použitá a odporúčaná literatúra:

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Bytovka na Drotárskej ceste v Bratislave, v ktorej si kúpil byt aj Michal Fico, syn Roberta Fica.

Šéf Smeru býva v prenájme u Muňka.


a 1 ďalší 14 h

PCR testy odhalili viac ako 971-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 17 779 obetí.


a 4 ďalší 10 h

Neprehliadnite tiež

Záber z laboratórií NIF, odkiaľ americkí vedci hlásia prelom vo výskume fúznej reakcie.

Pre ITER má štúdia len nepriamy význam.


17 h

Sú výkonné, no bez služieb Google a 5G internetu.


26. jan
Ilustračná fotografia.

Prečítajte si rozhovor z časopisu Quark.


26. jan
Umelecké vyobrazenie možnej podoby objektu, ktorý vedci objavili.

Objekt je 4000 svetelných rokov od Zeme.


26. jan
Skryť Zatvoriť reklamu