Podľa pokusov Jung-Fu Lina z CIW (USA) so šírením seizmických vĺn v tlakovanom horúcom železe obsahuje kovové jadro Zeme pomerne veľa ľahkých prvkov (síra, kyslík).
James Lee z Kráľovninej univerzity (Kanada) s kolegami zistil, že pohoria môžu vznikať oveľa rýchlejšie a pri oveľa nižších teplotách, ako sa myslelo. Merania v južnom Nórsku ukázali, že horotvorný proces trval iba 13 miliónov rokov a kôra zostala pomerne chladná.
Meinrat Andreae z Ústavu Maxa Plancka pre chémiu (Nemecko) s kolegami upozorňuje, že súčasný ochladzovací účinok aerosolov v ovzduší, ktorý sa v horizonte desaťročí zmenší, maskuje značnú časť globálneho otepľovania, akcelerovaného skleníkovými emisiami.
Podľa počítačových simulácií Davida Thomasa z Oxfordskej univerzity (Veľká Británia) globálne otepľovanie zvýši priemerné rýchlosti vetra a eróziu piesočných dún v krajinách južnej Afriky, čo povedie k šíreniu púští a postihne tamojšie poľnohospodárstvo.
Christopher Templeton z Montanskej univerzity (USA) s kolegami zistil, že sýkorkovitý severoamerický spevavec Poecile atricapilla (na snímke) špecifikuje ostatným pri varovných volaniach veľkosť a nebezpečnosť dravca. Podľa toho sa zhluknú do rôzne veľkých skupín.
Tím Hartmuta Arndta z Kolínskej univerzity (Nemecko) preukázal, že nepredvídateľný "chaotický" vývoj môže za rôznych chemických okolností nastať aj v jednoduchej potravnej sieti, tvorenej dvomi druhmi súperiacich baktérií a prvokom, ktorý sa nimi živí.
Čím väčšie je jazierko dažďovej vody medzi koreňmi buka, tým viac druhov baktérií v ňom žije. Platnosť základného ekologického pravidla krivka "druhy-plocha" prinajmenšom pre niektoré mikróby tak overil tím Christophera van der Gasta z NERC (Veľká Británia).
Makoto Macuoka z Nagojskej univerzity (Japonsko) s kolegami vypestoval kombináciou genetickej analýzy a klasického kríženia novú odrodu vysokovýnosnej ryže, ktorá je nízka a tak sa menej láme v daždi a vetre. Metodiku bude možné využiť aj pri iných plodinách.
Bernhard Gleich a Jürgen Weizenecker z Výskumného strediska firmy Philips v Hamburgu (Nemecko) vyvinuli metodiku, pri ktorej injekcia kvapaliny s magnetickými čiastočkami lekárom umožňuje presnejšie diagnostikovať zobrazovaním na báze magnetickej rezonancie.
Pokusy tímu Amira Raza z Columbijskej univerzity (USA) na dobrovoľníkoch ukázali, že hypnóza reguluje v mozgu aktivitu oblastí, ktoré spravujú konflikt poznávacích vnemov.
