Dva snímky kométy Tempel 1 zo 14. júna 2005. Výbuchom uvoľnený prachový prúd je zachytený vpravo. FOTO - NASA/STSCI |
Astronómovia na čele s Paulom Feldmanom z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore (štát Maryland, USA) na nej totiž 14. júna zaregistrovali výbuch. Podarilo sa im to pomocou širokouhlej kamery Hubblovho kozmického ďalekohľadu (HST). Kométa bola toho dňa asi 120 miliónov kilometrov od Zeme a 224 miliónov kilometrov od Slnka. Na prvej snímke, získanej o 7:17 svetového času, je jadro ešte pokojné. Vyzerá ako hviezda, lebo ani HST ešte nedokázal rozlíšiť jeho tvar. (Jadro kométy Tempel 1 vyzerá ako zemiak, s odhadovanými rozmermi 14 x 4 kilometre.) Druhá snímka, získaná o sedem hodín neskôr, však ukazuje mohutný prúd prachu, prýštiaci z kométy. Dlhý bol 2200 kilometrov a mieril k Slnku.
Výbuchy na kométach sa počas ich približovania k Slnku pozorujú často. Stúpajúca teplota totiž zrejme otvorí puklinu v kôre ich tmavého povrchu. Od nej zachytený prach a plyn sa tak uvoľnia a môžu vytvoriť prúd. Alternatívou je, že Slnko zvýši teplotu vnútra jadra a zohriate plyny začnú vyvíjať tlak a napokon si samy prerazia cestu cez pórovitú kôru. Čiastočky zrútenej časti kôry sa potom v prúde premiešajú s uvoľneným prachom.
Vedci dúfajú, že náraz modulu 4. júla vytvorí na jadre kométy Tempel 1 podobný prachový gejzír. Zblízka ho budú skúmať prístroje sondy Deep Impact, od Zeme HST a zo zemského povrchu rad ďalekohľadov, aj na Európskom južnom observatóriu v Chile.
Získané údaje pomôžu zostaviť lepší model kometárneho jadra, ktorý sa môže zísť aj v podľa súčasných vedeckých poznatkov vcelku pravdepodobných situáciách, aké zobrazil filmový thriller. Zrážka Zeme s planétkou či jadrom kométy je iba otázkou času, v minulosti sa to stalo mnohokrát. Tentoraz je tu však naša civilizácia a následné spustošenie zemského povrchu nám nemôže byť ľahostajné. Ľudskej prirodzenosti odporuje, aby sme pasívne čakali na "vykonanie ortieľa", ak sa dá reálne niečo robiť a katastrofu odvrátiť. Náraz tiež zrejme uvoľní z jadra kométy prvotný materiál Slnečnej sústavy, takže bádatelia budú skúmať cenné vzorky toho, z čoho sa poskladali všetky väčšie planetárne telesá vrátane našej Zeme.
Kométu 9P (číslo je katalógové, P značí, že sa opakovane v pomerne krátkych intervaloch vracia k Slnku)/Tempel 1 objavil 3. apríla 1867 Ernst Wilhelm Liebrecht Tempel vo francúzskom Marseille. V čase objavu sa premietala do súhvezdia Váh. Okolo Slnka obieha raz za 5,5 roka po výstrednej dráhe, ktorá leží medzi orbitami Marsa a Jupitera.
