Fyzička LARISA THORNE kedysi chcela skúmať vesmírny pohon, ktorý videla v seriáli Star Trek. Namiesto toho sa dnes podieľa na experimentoch, ktoré by raz mohli viesť k Nobelovej cene za fyziku.
Pátra po hmotnosti neutrín –nepolapiteľných častíc, ktoré preletia planétami aj vaším telom. No Larisa Thorne nemá nobelovku za svoj vedecký cieľ, hoci laureátom je aj jej starý otec Kip Thorne.
V rozhovore pre denník SME vysvetľuje, ako sa meria hmotnosť neutrína bez použitia váhy a ako vlastne vieme, že táto nepolapiteľná častica existuje. Bratislavu navštívila pri príležitosti odovzdávania cien ESET Science Award.
Je pravda, že práve teraz vaším aj mojím telom prelietavajú bilióny neutrín?
Nechcem vás strašiť, ale áno. Necítime ich a nijako nám neškodia. V skutočnosti len vo veľmi vzácnych prípadoch interagujú s hmotou.
Ak neinteragujú s hmotou, nevidíme ich, ako vieme, že neutrína existujú?
Nuž, musíme sa vrátiť do roku 1930. V tom čase ľudia len začínali objavovať rádioaktívny rozpad. Našli viacero druhov a veľmi kreatívne ich nazvali alfa, beta a gama rozpad.
Alfa a gama boli celkom jednoduché. Prvky jadier začínali s určitou energiou a uvoľnili sa dve častice. Poznáme to ako dvojčasticový rozpad. Bolo ľahké vidieť, ako je energia rozložená. Konečná energia jednej z nových častíc bola rozdielom druhých dvoch energií. Ak by ste chceli zmapovať energie pri rozpade alfa a gama, vyzerali by ako tenká, koncentrovaná čiara.
Keď sa začali vedci pozerať na beta rozpad, tiež čakali že uvidia túto čiaru. Ale namiesto toho videli pri výsledných časticiach spektrum rôznych energií. Prekvapilo ich to a po dlhom čase niekto povedal: možno z toho rozpadu vychádza tretia častica, len ju nevidíme. Toto dnes poznáme ako trojčasticový rozpad.
A to bolo neutríno?
