BRATISLAVA. Veda na Slovensku má medzinárodnú kvalitu, ale veľké vedecké projekty si vyžadujú viac – podporu štátnych a súkromných inštitúcií. S týmto odkazom odovzdával držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Kip Thorne ocenenie ESET Science Award.
To už tretí rok oceňuje špičkových vedcov vedkyne, ktorí sú zosobnením excelentnej vedy na Slovensku aj v medzinárodnom meradle a ich vedecká práca a výsledky sú prínosom pre rôzne sféry života spoločnosti.
Práve toto ocenenie považuje Thorne za jednu z možností, ako by súkromné firmy mali podporovať vedecký výskum.
Oznámili finalistov ocenenia Eset Science Award Čítajte Kto vyhral?
Výnimočnou osobnosťou slovenskej vedy sa tento rok stal materiálový fyzik Ján Dusza, výnimočným vedcom do 35 rokov Ladislav Valkovič. Tieto dve ocenenia udeľuje medzinárodná komisia, ktorej predsedá práve Thorne.
Okrem neho boli členmi medzinárodnej komisie aj biologička Fiona Wattová, chemička a filantropka Hana Dvořáková, profesor anorganickej chémie Ralf Riedel a profesor matematiky Tibor Krisztin.
Laureáta kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg vybrala domáca komisia, zložená zo zástupcov slovenských univerzít, stal sa ním Jozef Zajac.
„Laureáti, ale aj finalisti ocenenia ESET Science Award opakovane dokazujú svetovú úroveň vedy na Slovensku,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti ESET, Richard Marko.
„Ich práca je bez ohľadu na oblasť, ktorej sa venujú, nesmierne dôležitá, a to na Slovensku aj vo svete.“
O laureátoch ocenenia ESET Science Award ale nerozhodovali iba odborné komisie. Svoju laureátku si vybrala aj verejnosť, a to prostredníctvom online hlasovania.
Favoritkou slovenskej verejnosti sa tento rok stala biochemička Katarína Mikušová, ktorá sa na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty UK venuje výskumu bacila, ktorý spôsobuje tuberkulózu.
Vedu chcú dostať do formy
Na odovzdávaní cien sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Vyzdvihla prácu vedcov a poďakovala sa im za ich prínos počas pandémie. Prezidentka sa vedcom ospravedlnila za útoky, ktorým v poslednom období čelia.
Vedu označila za jeden zo základov, na ktorom stojí dnešný svet, preto by mal byť prioritou rozvoj slobodného a tvorivého akademického, ekonomického, ale aj spoločenského prostredia, ktoré priláka domáce aj svetové vedecké kapacity.
"Všetci chceme, aby Slovensko bolo úspešné, vynaliezavé, odolné a sebavedomé. Táto dôležitá cena je bez pochýb jedným z dobrých spôsobov, ako sa k tomuto spoločnému cieľu posunúť opäť o niečo bližšie," povedala.
Pre úspešnú budúcnosť je podľa premiéra Eduarda Hegera dôležitá reforma vednej a inovačnej politiky. Vďaka špičkovým vedcom máme šancu Slovensko po rokoch stagnácie a pandémie dostať do formy.
"Verím, že v tejto snahe uspejeme," povedal premiér počas odovzdávania cien a pozval vedcov k spolupráci, ktorá bude podľa neho kľúčovým princípom reformy.
Profily ocenených
Ján Dusza
výnimočná osobnosť slovenskej vedy
Ján Dusza pôsobí na Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Celý svoj profesionálny život sa venuje výskumu a vývoju progresívnych keramických materiálov. Tie si vďaka svojim vlastnostiam nachádzajú uplatnenie v najnáročnejších podmienkach z hľadiska teploty a mechanického namáhania v agresívnom prostredí.
Rodák z Gemera pochádza z roľníckej rodiny, no vďaka strýkovi sa dostal k štúdiu fyziky. Významne ho ovplyvnil aj pobyt v Stuttgarte, toho času na jednom z najlepších pracovísk na svete pre výskum v oblasti progresívnych keramických materiálov.
Celá jeho vedecká kariéra je spojená s Košicami. Tam spolu s kolegami založili aj Výskumné centrum PROMATECH, ktoré produkuje výsledky svetovej úrovne.
Ladislav Valkovič
výnimočný mladý vedec do 35 rokov
Ladislav Valkovič sa na Ústave merania Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a v Oxford Centre for Clinical Magnetic Resonance Research na Oxfordskej univerzite zaoberá tým, ako čo najrýchlejšie, najpresnejšie a neinvazívne merať metabolizmus srdca a iných vnútorných orgánov.
Pracuje na vývoji a aplikácii neinvazívnych metód merania metabolizmu tkanív pomocou magnetickej rezonancie, pričom v poslednom čase sa zameriava najmä na ľudské srdce. Za svoje doteraz najväčšie úspechy považuje vývoj rýchlej metódy meranie metabolických procesov vo svale, ktorá ich umožňuje merať aj počas cvičenia, a neinvazívnej metódy na meranie metabolických procesov v pečeni.
Po štúdiu biomedicínskeho inžinierstva v Žiline pôsobil na Lekárskej univerzite vo Viedni a v Slovenskej akadémii vied. Počas výskumného pobytu v Zürichu sa dostal k téme metabolického zobrazovania.
Od roku 2015 okrem Slovenskej akadémie vied pracuje na meraní metabolizmu srdca aj na Univerzite v Oxforde.
Jozef Zajac
výnimočný vysokoškolský pedagóg
Jozef Zajac je dekanom Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, kde sa venuje téme progresívnych výrobných technológií. Práve tie sa v priemysle využívajú už niekoľko desaťročí, no najlepšie roky majú podľa Jozefa Zajaca ešte pred sebou.
Na rozdiel od konvenčných metód obrábania materiálov totiž nie sú založené na mechanickej práci, ale na fyzikálnych, chemických a netradičných pohybových princípoch, ako je obrábanie s využitím vodného prúdu, laseru, plazmy, ultrazvuku a podobne. V mnohých prípadoch ide podľa profesora Zajaca o jediný možný spôsob výroby súčiastky.
Z pohľadu univerzitného pedagóga Jozef Zajac zdôrazňuje význam prepojenia vysokoškolského štúdia s praxou. Jeho fakulta dosahuje až 99-percentú úspešnosť zamestnania absolventov do troch mesiacov od skončenia štúdia, pričom 70 až 80 percent z nich aj ostáva pracovať na Slovensku.
