Pomalky (tardigrady) sú zvláštne živočíchy. Môžete ich úplne vysušiť a k životu ich opäť prebudí kvapka vody. Prežijú aj vysoké teploty, radiáciu a k tomu všetkému dokážu chodiť.
V ich mikroskopickom svete je to naozaj zvláštnosť. Mäkké a pol milimetra dlhé živočíchy zvyčajne nepotrebujú na pochyb chôdzu. Tardigrady, prezývané aj vodné medvedíky, si napriek tomu veselo cupitajú po svojich ôsmich krátkych nožičkách.
Ich chôdza pripomína kroky 500-tisíckrát väčších živočíchov, píšu vedci v časopise PNAS. Toto zistenie môže odhaliť ukryté evolučné prepojenie.
Konzervu s mäsom vystavili ničivému žiareniu. Objavili odolnú baktériu Čítajte Rozbehli sa
Vedci nechali pomalky druhu hypsibius dujardini, aby si pod objektívom mikroskopu robili, čo sa im zachce.
"Občas boli úplne v pokoji a chceli sa len tak prechádzať po substráte. Inokedy zazreli niečo, čo sa im páčilo, a rozbehli sa za tým," vysvetľuje v tlačovej správe Rockefellerovej univerzity biologička Jasmine Nirodyová.
Pri pokojnej chôdzi prešli polmilimetrové živočíchy za sekundu zhruba polovicu svojej telesnej dĺžky. V "behu" ušli za rovnaký časť dvojnásobok svojej dĺžky.
Ich krokovanie bolo veľmi podobné hmyzu, ako sú vínne mušky či mravce. Táto podobnosť je zaujímavá najmä preto, že pomalky patria do úplne iného kmeňa živočíchov.
Výhodná stratégia, ale nie na skle
Podobnosť chôdze môže naznačovať, že tardigrady a hmyz by mohli mať spoločných predkov a dokonca aj nervové siete. Mohli by patriť do živočíšnej vetvy panarthropoda, ktorá v súčasnosti nie je oficiálne uznávaná.
Tieto živočíchy majú podobné znaky - majú nohy a pazúriky, rebríčkovú nervovú sústavu a telo delené na články/segmenty.
“Ak existuje nejaký dávny nervový systém, ktorý ovláda chôdzu u vetvy panarthropoda, máme sa ešte čo učiť.
„
Druhým vysvetlením je, že pozorovaný typ chôdze sa osve vyvinul pri pomalkách a hmyze preto, že je evolučne veľmi výhodný.
"Ak existuje nejaký dávny nervový systém, ktorý ovláda chôdzu u vetvy panarthropoda, máme sa ešte čo učiť," hovorí Nirodyová.
"Na druhej strane, ak sa článkonožce a tardigrady dopracovali k rovnakej stratégii nezávisle, veľa nám to napovie, prečo je taká výhodná v rôznych prostrediach."
Pomalkám sa však nie všade chodilo pohodlne. Na hladkom povrchu skla sa ďaleko nedostali.
