SCAR: Squadra Corse Alfa Romeo - na plný plyn

Letné sucho sa začína pomaly prejavovať v plnej paráde. Samozrejme, nedávno sme vám priniesli San Andreas a chystá sa zopár ďalších rádoby peciek, ktoré však maximálne zaženú hlad po hrách. Po kvalitných hrách. Nestáva sa často, že sa v mojom harmonograme vyskytnú dva voľné dni, kedy som sa rozhodol dať zbohom škole i našej/vašej stránke a užívať si sladké nič nerobenie. Lenže ako zvyčajne, o siedmej otváram zalepené oči a rozmýšľam, do čoho by som pichol. Jedenie čipsov vyhadzovaním a následným zachytením do tlamy ma prestalo baviť po zistení, že v posteli mám nádhernú smotanovo-cibuľovú prikrývku. Nuda. Po tradičných zábavkách ako „koľko metrov zubnej pasty sa nachádza v jednej tube?“ alebo divadle s nohami začínam pociťovať potrebu niečo robiť. Na stole mi tróni cédečko s nápisom SCAR: Squadra Corse Alfa Romeo. Pokazím si deň ďalšou reklamnou hrou, u nás temer neznámej značky aut? Alfačko navyše vôbec nemusím a môjmu oku lahodia skôr staršie modely tejto automobilky, ale nič to možno sa z toho vykľuje aspoň priemerný titul a po 7-8 hodinách bude titul úspešne pokorený a ja budem písať recku.

Nech sa na reklamu jednej značky pozeráte akokoľvek, Black Bean a Milestone si svoju prácu odviedli viac než dobre a nebyť zopár problémov, mali by sme tu super závody. Squadra Corse ponúka len vozy značky Alfa Romeo (prekvapenie týždňa) a výber zasiahol do každého plodného obdobia automobilky. Z celkového počtu 23 kusov (postupne sa vám odomykajú) spomeniem len známe rady 147, 155 (podľa mňa je AR 155 V6 TI 2,5 z ´93 najlepším športiakom od Alfy) a 156 alebo GTVčka (3.2 V6, Racing, Pro), GTčka. Starčekov zastupuje Alfa Sud, 75 Evoluzione alebo model S.Z. Tieto názvy však niečo povedia zrejme len obdivovateľom tejto značky, preto odporúčam pozrieť sa na modely automobilov na stránke samotného výrobcu vozidiel, kde nájdete potrebné ukážky.

Jednou z najdôležitejších súčastí závodov sú trate. Ak nerátam skrátené verzie okruhov, celkovo tu máme 11 tratí, rozdelených na pretekárske (Donington Park, Hockenheim Ring...) a vidiecke alebo mestské (Toscana, Sicilia...). Možno sa vám počet zdá primalý, ale každý okruh má ešte svoju skrátenú verziu, čiže sa zmení v určitom bode sled zákrut, takže to so zažmúrenými očami môžeme brať ako nové miesto závodenia. Niektoré mi doslova prirástli k srdcu a osobne nedám dopustiť na Hockenheim, či jemu podobné tradičné závodné okruhy, kde je radosť pridávať plyn. „Vonkajšie“ trate ma až tak nechytili, ale to nemusíte brať ako výrazný zápor, každé miesto je vypracované s obrovským dôrazom na hrateľnosť.

Výber módov je takmer kompletný. V Instant Action nájdete odomknuté vozidlá, ktoré ste si zaslúžili v Dynasty Mode (alebo kariére). Tá ma viacero druhov, prím však pred Challanges - úlohami (na meranom mieste musíte mať minimálnu rýchlosť, na meranom úseku vám nesmie rýchlosť klesnúť pod stanovenú hodnotu, únik od protivníka, chytenie protivníka alebo nesmiete poškodiť automobil) a klasickým Time Attackom, hrá položka Tours, ktorá predstavuje niekoľko pohárov, rozdelených podľa náročnosti a prístupných až po skončení do tretieho miesta v aktívnom šampionáte. Každá Tour sa skladá z celkovo 10 tratí s rozdielnym počtom kôl. Ak vezmete do úvahy, že priemerné jedno kolo vám zaberie zhruba 2:15 a máte si túto štreku odkrúžiť deväťkrát, sami uznáte, že to už chce pevné nervy a triezvu hlavu v každej zákrute.

RPG prvky sa nám pchajú dnes už do každého zadku a jedným z ťahúňov malo byť vylepšovanie jazdca a vplyv protivníka za chrbtom na morálku alebo ak chcete nervy hráča. Najprv si vysvetlíme druhú možnosť – ak je súper za vašim chrbtom v blízkej vzdialenosti, klesá vám hodnota psychickej odolnosti. S nervami na dranc sa obraz zmení, dianie vôkol vás rozmaže a oveľa ťažšie sa šoféruje, horšie sa odhaduje rýchlosť, čiže protivník má veľkú šancu vás predbehnúť. To funguje aj na vašich súperov a ak im uštedríte knockout, robia veľké chyby. Za víťazstvá, knockouty, čisté jazdy alebo rekordy kôl získavate skúsenosti a po nadobudnutí vopred daného počtu, postupujete na ďalšiu úroveň. Cink-cink, môžete udeliť jeden bodík do jednej z deviatich vlastnosti (zatáčanie, akcelerácia, väčšia psychická odolnosť a pod.). Každé vylepšenie je s výšším počtom investovaných bodov cítiť, takže to môžem považovať za príjemný krok vpred v závodných hrách.

Menším bonusom je tzv. Tiger Effect. Ten by sme mohli prirovnať k dýke z Princa z Perzie, dokáže vrátiť čas späť. Či už vašu alebo protivníkovu chybu tak viete nenápadne odstrániť a často vás táto užitočná funkcia ochráni pred zúfalým reštartovaním trate.

Možno ste si povšimli, že to nevyzerá až tak zle. Ono to skutočne také ani nie je, dokonca nejde o žiadnu arkádu, dupať na brzdu budete musieť takmer pred každou zákrutou, inak skončíte mimo trate s poškodeným automobilom. Životnosť vozidla nie je nekonečná, stačí pár nárazov alebo výletov mimo trať a kára je nepojazdná. Toto je výborné! Konečne sa niekto pokúsil vložiť čo-to reality do podobnej hry. Veď okrem formúl, prípadne rely sme sa nemohli tešiť hrateľnému simulátoru. Samozrejme, Live for Speed, prípadne GTR sú vysoko oceňované tituly, ale tie si užijú skutoční fanatici. Ak chce mať radový hráč pocit hrateľnej reality, je Squadra Corse vynikajúcim riešením. Tak výborne namiešaný pomer medzi zábavou a pocitom, že ste in, sa len tak nevidí. Gran Turismo z PS2 by mohlo rozprávať. Lenže na konci recenzie nevidíte príliš vysoké hodnotenie a počiatočné nadšenie opadlo. Síce stále na nadpriemernú úroveň, ale poďme si povedať dôvod tohto poklesu.

GRAFIKA 7 / 10
Už len pohľad na okolité screenshoty napovedal, že grafické orgie sa tu konať nebudú. Okolie trate môžem ohodnotiť ako mierne nadpriemerné, rovnako sú na tom i jednotlivé vozy. Hardvérová náročnosť je na znesiteľnej úrovni a doporučená konfigurácie je plne dostačujúca. Pri stretoch s ostatnými jazdcami alebo zvodidlami, sa im i vašemu miláčikovi deformuje karoséria – rozbije sa svetlo, nárazník na jednej strane odpadne, či praskne sklo. To je však všetko - dokonca pri zásahu zboku je voz ako nový, sofistikovanejší model poškodenia, na rozdiel od fyzikálneho, nečakajte. Je to na jednej strane obrovská škoda, no treba uznať, že nik by nechcel, aby sa práve jeho vozidlo snažili hráči čo najviac rozmlátiť. Pri pretekoch však nie je grafické spracovanie až na tak dôležitej úrovni, neprikladal som mu ani ja príliš veľkú váhu, aj keď sa nájdu oveľa lepšie vyzerajúce tituly, napríklad Juiced. Ako menšiu chybičku krásy by som označil absenciu pohľadu z kabíny vozidla. Pre niekoho maličkosť, ale pocit reality tak značne utrpí, ak si necháte arkádový (ale prehľadný) pohľad za vozidlom alebo sa priviažete na nárazník.

INTERFACE 7 / 10
Vozidlá reagujú výborne, dokonca sa Squadra Corse dá hrať v pohode i na klávesnici, takže si užije každý. Na obrazovke pri pretekoch vidíte všetko potrebné, autá neplávu príliš po vozovke, človek by sa až čudovať začal, kde spravili „soudruzi z NDR“ chybu. Konzolové menu ma nie raz dostalo do kolien. Príliš dlho trvajúce premiestňovania sa z jednej obrazovky do druhej, samozrejme za zvukového doprovodu typu booooing a rôzneho cinkania) je občas utrpením. Navzdory všetkému sa nedopátrate po tak dôležitých informáciách ako jednotlivé časy kôl, ale koľko kilometrov ste dokopy odjazdili, to vám tvorcovia ponúknu... ach.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Hrá sa to výborne, to som však už spomínal. Musíte si dávať pozor na každú zákrutu, jej nevybratie sa vám môže stať osudným i v záverečnej šikane. To je úplne fascinujúci pocit, sústredenie sa na každučký moment, predbiehanie na brzdy pred takmer 180° zákrutou alebo stráženie si ideálnej stopy na prvom mieste pred dotierajúcou svorkou nadržaných šoférov. Má to ten správny feeling a pri tom to nie je ani náročné na zvládnutie.

Lepšie však bude, ak vám prezradím veci, ktoré mi na Squadra Corse vadili. Ak sa už Black Bean snažili o primeranú simuláciu, mohli do hry vložiť aspoň minimálne nastavanie vozidla. Nemuselo ísť o dokonalú telemetriu, či hrabanie sa v nastavovaní tlaku pneumatík. Zopár posuvných teplomerov by v pohode stačilo. Najviac mi však vadila absencia normálneho šampionátu, kde by bol súbor tratí, bodované miesta a...a...a jednoducho šampionát. Takto na každá trať dostávame iné auto, čo je riadna kravina. Ak si už zvyknem na ovládanie staručkej Alfy so zadným pohonom, ťažko sa mi presedláva do modernej 156ky GT Super a následne sa točím v hodinách v extra neposednom tátošovi s pohonom na všetky štyri kolesá. Vážení, to je poriadna rana pod pás! Ak si chcem odomknúť nové vozidlá, tak prosím, ale kde mám normálny model šampionátu? Arkáda z toho priam srší, je pekné, že tu máme mnoho módov, ale ja chcem bodované miesta a súboje o pódiové umiestnenia. A potom ešte chcem nejaké peňažné bonusy na učet... ale ani jedného sa asi nedočkám.

Kritiku si ešte neschovám, ďalšou nepríjemnosťou je absencia kvalifikácie. Vždy sa na začiatku postavíme na koniec pelotónu, na ôsme miesto a je len na nás ako sa vyšplháme na prvé miesto. Nech sa snažím na tento systém pozerať z akéhokoľvek uhlu, od radosti skákať nebudem. Akoby sa niekto nevedel rozhodnúť, čo vôbec chce hráčom ponúknuť, ale celý model ovládania, fyziky i poškodenia (nie vizuálneho) má gule a niekto to pohnojí takýmito, priam amatérskymi chybami. Atmosféra preteku sa tak osekáva len na niekoľko minút na okruhu, ak sa vám nedarí, jednoducho reštartujete trať. A pri tom sa to hrá fakt výborne. Každý voz sa ovláda inak, reaguje inak v zákrutách, trate sú pestré a každú sa budete musieť naučiť!

MULTIPLAYER
Hru viacerých hráčov som netestoval, na výber je splitscreen a na nete si zahráte pomocou programu GameSpy.

ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Každý motor vrčí trochu inak, na každom povrchu nám gumy vydávajú iný zvuk, pri náraze to znie vieruhodne, takto by sme mohli pokračovať. Niečo však tomu chýba, očakával som viac, aspoň nejaký komentár alebo slová, ale okrem nutných závodných zvukov sa nedočkáte ničoho navyše.

HUDBA 2 / 10
Počas preteku nehrá žiadna melódia, čo však nikto nečakal. V menu hra akási podivná automatovka, tu si mohli Black Bean dovoliť trochu viac, rýchle skladby by nezáživný pohyb v menu určite oživili. Hudobné spracovanie však nie je dôležité.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Každý pohár je vopred ohodnotený istým levelom protivníkov a badať aj rôznorodosť v ich správaní. Jeden vsádza na riskantnú jazdu a snaží sa pred vás natlačiť za každú cenu, druhý radšej vyčkáva a volí opatrnejšiu cestu za víťazstvom cez vaše jazdecké chyby. Aby to nebolo všetko, problémy si vytvára aj súper, robí chyby, nezvláda zákruty a dokonca v každom preteku vidieť súboje aj medzi jazdcami. Všetci nejdú len po vašom krku, nikdy nenatrafíte na rad aut, idúcich za sebou ako zástup kačičiek. Každým postupom do lepšieho šampionátu prituhuje a musíte si dávať pozor na všetky aspekty, brzdiť v správnom momente, rovnako je dôležitá práca s plynom. Za nutnosť považujem naučenie sa okruhu naspamäť, teda minimálne nájazdovej rýchlosti do zákruty, inak pohoríte. Keďže sa inak ovláda automobil so zadným náhonom a inak na predný, treba si neustále zvykať na nové možnosti, prípadne obmedzenia aut. Ale za ten dokonalý pocit z ovládnutia horúcej talianskej krvi to stojí.

Často sa stane, že sa nechtiac pripletiete do búračky, avšak tak je to i v skutočnosti, takže trieskanie do klávesnice pomôže maximálne vašim nervom. Pripravte sa nešetrné jazdenie, súper vás v pohode vytlačí z cesty a šmyk je len otázkou času. Niekedy treba celý pretek čakať na chybu súpera, prebojovať sa z konca na prvú pozíciu nebýva ľahké, ale tréningom (a reštartom) to raz dosiahnete. Výborne zvládnuté po všetkých stránkach. Keď si k tomu pripočítame psychickú záťaž a následné rozmazanie prostredia, snažíte sa bojovať ako o život. Postihy som už spomínal vyššie, možno sa to nezdá, ale vplyv na jazdu to skutočne má.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Všetky klady i zápory som spomenul vo vyčerpávajúcej recenzii. Až ma pri srdci pichá, ak si predstavím, že by sa v Squadra Corse vyskytoval normálny šampionát. V tom prípade by išlo jednoznačne o najväčšie štvorkolesové prekvapenie tohto roku. Technické spracovanie nie je úžasné, ale hrá sa to až neskutočne výborne, v kuse vás ženie niečo dopredu. Áno, máme tu ďalší titul „ešte jednu trať a idem spať“ a to sa ráta. Aby som dokončil bľabotanie z úvodu – hraním Squadra Corse som napokon zabil oveľa dlhší čas a cédečko s hrou budem vyťahovať pri nejedných závodných suchotách.