Dva pohľady na disk okolo Fomalhautu pri zakrytej hviezde. Na spodnom udáva diamant polohu stredu prachového pásu, hviezdička polohu Fomalhautu. FOTO - NASA/STSCI
Americkí astronómovia objavili nezameniteľné dôkazy existencie rodiacej sa planetárnej sústavy v podobe narušeného prachového disku okolo blízkej hviezdy Fomalhaut. Tento úspech dosiahli Paul Kalas a James Graham z Kalifornskej univerzity v Berkeley s Markom Clampinom z Goddardovho strediska pre vesmírne lety NASA v Greenbelte (štát Maryland).
Výsledky pozorovaní, ktoré získali Hubblovým kozmickým ďalekohľadom v máji až októbri 2004, uverejnili v časopise Nature.
V súhvezdí Južnej ryby
Hviezda Fomalhaut alebo HD 216956 leží 25 svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) v súhvezdí Južnej ryby. Je približne dvojnásobne hmotnejšia ako Slnko a má iba asi 200 miliónov rokov. Je teda vyše dvadsaťkrát mladšia ako Slnko, ktorého vek presahuje 4,5 miliardy rokov. Keď malo Slnko toľko rokov ako Fomalhaut, v Slnečnej sústave vládla epocha takzvaného Veľkého bombardovania. Na novoutvorené planéty hromadne dopadali zvyškové menšie planetárne telesá (veľké planéty sa pôvodne poskladali z menších telies). V Slnečnej sústave o tejto búrlivej epoche dodnes vypovedá husté kráterovanie povrchov telies od Merkúra cez náš Mesiac až po mesiace obrích planét.
Prach, planétky a komety
V 80. rokoch zistil vedecký satelit IRAS, pozorujúci vesmír v infračervenom žiarení, že okolo Fomalhautu existuje prachový disk. Také disky nie sú vzácne, má ich vyše 15 percent blízkych hviezd. Aj naše Slnko. Podstatné je, že ich dlhodobú existenciu možno vysvetliť iba prísunom prachu zo zrážok menších planetárnych telies, ako sú planétky a jadrá komét. Teda existenciou planetárnej sústavy. Z teórie vyplýva, že planéty by mali svojou gravitáciou narušovať štruktúru týchto diskov. Infračervené pozorovania však nemajú dostatočne veľké rozlíšenie. Disky tých blízkych hviezd, pozorované bežnými optickými kamerami (hviezdy AU Mikroskopu a beta Maliara), sú zasa voči nám orientované okrajom, čo znemožňuje skúmať podrobnosti ich vnútornej štruktúry.
Vzrušujúce pátranie
Pri Fomalhaute je disk voči nám naklonený o 24 oblúkových stupňov. Optická kamera Hubblovho ďalekohľadu tak odhalila, že väčšina prachu sa v ňom sústreďuje do pásu širokého asi 25 astronomických jednotiek (AU, 1 AU = približne 149,6 miliónov kilometrov, čo je priemerná vzdialenosť Zem-Slnko). Vnútorný okraj pásu je ostrý a leží 133 AU od Fomalhautu. Navyše geometrický stred pásu je proti polohe Fomalhautu posunutý o 15 AU.
Obe tieto skutočnosti poukazujú na prítomnosť telies s hmotnosťou menšou ako päťnásobok hmotnosti Jupitera, obiehajúcich okolo Fomalhautu vo vzdialenosti 50-70 AU. Vedci po nich začnú priamo pátrať. Prachový pás pripomína Kuiperov pás v Slnečnej sústave, ležiaci za obežnou dráhou Neptúna. Ten síce leží oveľa bližšie k materskej hviezde - Slnku - a je menší, ale tiež oveľa starší.
