SME

V Kanade našli fosílie najstaršieho jedovatého cicavca, ktorý žil v treťohorách

V kanadskej provincii Alberta našli fosílie najstarších známych cicavcov, ktoré jednoznačne disponovali jedovým aparátom. V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámili Richard Fox a Craig Scott z Albertskej univerzity v Edmontone.

Neúplná lebka a dve sánky P. browni, očividne ide o fosílie viacerých jedincov. Jedové horné špiciaky vidno dole, označené LUC, mierka je 5 milimetrov.


Praveký pionier

Ide o fosílie neveľkého placentálneho pracicavca druhu Bisonalveus browni, zrejme vzdialene príbuzného dnešným šupinatcom a mäsožravcom. Našli sa v geologickej formácii Paskapoo v strednej Alberte, vo vrstvách datovaných do neskorého paleoeocénu (počiatočná fáza treťohôr), do doby pred približne 60 miliónmi rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento druh bol v minulosti známy iba z fragmentárnych a navyše zle zachovaných fosílií z iných oblastí vnútrozemia Severnej Ameriky. Až terajšie nové nálezy z Alberty poskytli poznatky o chrupe tohto tvora. A priniesli prekvapenie: okrem iného disponoval zubami s drážkou, ktoré spolu s ďalšími anatomickými znakmi poukazujú na prítomnosť jedového aparátu. Je to vôbec prvý objav tohto aparátu u vymretého cicavca z ktorejkoľvek fázy praveku.

SkryťVypnúť reklamu

Jed ako zbraň

Jed stekal po ostrých dýkovitých, mierne zakrivených horných špicákoch. V rámci nájdených fosílií sa vyskytujú nielen v pôvodnej pozícii v rámci čeľuste, ale aj ako izolované zuby, čo uľahčilo ich skúmanie. Na prednej strane majú po celej dĺžke širokú a hlbokú otvorenú drážku v tvare V, na ostrom konci v tvare C. Pri cicavcoch, žijúcich či vymretých, sa zatiaľ také špiciaky, silne pripomínajúce jedové zuby niektorých hadov, nepozorovali. P. browni bol očividne malý predátor, živiaci sa bezstavovcami, ktoré ochromoval jedom.

S využívaním jedu ako útočnej alebo obrannej zbrane sa okrem bezstavovcov (pavúky, škorpióny) stretávame pri mnohých stavovcoch. V tomto ohľade dominujú plazy - najmä hady - a obojživelníky. Jedovaté sú však i ryby a niektoré vtáky. V rámci žijúcich cicavcov je táto adaptívna stratégia vzácna. Príznačná je iba pre niekoľko hmyzožravcov spomedzi piskorov, ďalej pre karibské solenodony a napokon vtákopysky. V praveku však bol jedový repertorár cicavcov akiste pestrejší. Podľa Foxa a Scotta to vyplýva z nálezov podobných, ale oveľa väčších špiciakov, než aké mal P. browni, zatiaľ nepripísaných žiadnemu druhu. ZDENůK URBAN,

SkryťVypnúť reklamu

spolupracovník SME

Jedové špiciaky (a) až (d) P. browni, mierka je 1 milimeter, (e) zatiaľ neznámeho jedovatého cicavca, mierka je 5 milimetrov. FOTO - NATURE


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu