FOTO - HARALD STAEUBLE, THOMAS PREUSS, SASKÝ VLÁDNY ÚRAD PRE KULTÚRNE DEDIČSTVO
Archeológovia, skúmajúci rad masívnych pravekých chrámov, rozptýlených v srdci Európy, objavili najstaršiu civilizáciu tohto kontinentu. Výskum nemeckých, slovenských a ďalších archeológov prezrádza, že pradávne kultúry, schopné vybudovať skutočne monumentálne stavby, sa vyvinuli v Európe zhruba v rovnakom období alebo ešte skôr než v starovekom Egypte a Mezopotámii.
Gigantické prehistorické komplexy
Archeologické výskumy odhaľujú sériu gigantických prehistorických náboženských komplexov, starých takmer 7000 rokov. Stavby, o dobrých dvetisíc rokov staršie než britské Stonehenge alebo egyptské pyramídy, majú každá až trištvrte kilometra ochranných násypov a palisád!
Vykopávky na týchto obrovských kruhovitých náboženských stavbách - dôkaz o prvej veľkej stavebnej kultúre Európy - prebiehajú v posledných niekoľkých rokoch v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku. Vyvolali prehodnotenie podobných, hoci doposiaľ takmer nedatovaných komplexov, identifikovaných za mnoho rokov z leteckých fotografií po celej strednej Európe.
Archeológovia teraz začínajú mať podozrenie, že doslova stovky týchto veľmi skorých monumentálnych náboženských centier (majú v priemere až do 150 metrov) postavili v rozmedzí asi 4800 pred n. l. - 4600 pred n. l. na 600-kilometrovom páse na území dnešného Rakúska, Česka, Slovenska, Bavorska a východného Nemecka.
Prevrat v akademických postojoch?
Väčšina dosiaľ vykopaných komplexov v Drážďanoch pozostáva zo zjavne posvätného vnútorného priestoru, obklopeného dvoma palisádami, tromi hlinenými násypmi a štyrmi priekopami. Tento monumentálny praveký chrám - a 150 ďalších podobných s nimi súvisiacich miest, ktoré sa doteraz našli v strednej Európe - postavili až o 300 rokov skôr, ako najstaršie rozsiahle monumentálne stavby na Strednom východe (veľké stupňovité chrámy mezopotámskej kultúry Ubaid, ktoré vznikali okolo roku 4500 pred n. l.).
Objavy zrejme spôsobia prevrat v akademických postojoch k ranému neolitu na veľkých územiach Európy. Zdá sa, že monumenty sa spájajú výlučne s obdobím konsolidácie a rastu, nasledujúcim po prvom zriadení roľníckych kultúr v strede tohto svetadielu.
Je možné, že nedávno objavený jav raných neolitických pamiatok je následkom nárastu (a vzájomnej konkurencie) vznikajúcich neolitických kmeňových alebo nadkmeňových skupín, pravdepodobne prvých "miništátikov" Európy.
Po relatívne krátkom období - možno len sto či dvesto rokov - zanikla buď potreba, alebo schopnosť budovať ich a monumenty tohto rozsahu sa nestavali, až po strednú dobu bronzovú o 3000 rokov neskôr. Dôvod, prečo táto monumentálna kultúra zanikla, je záhadou.
Nové otázniky
Archeologický výskum týchto obrovských chrámov doby kamennej za posledné tri roky odhalil aj niekoľko ďalších záhad. Po prvé, každý komplex sa používal len počas niekoľkých generácií, maximálne asi sto rokov. Po druhé, ústredná posvätná oblasť bývala takmer rovnako veľká, asi tretinu hektára. A po tretie, každá kruhová priekopa, ohraničujúca chrám - bez ohľadu na priemer - si vyžiadala odstránenie rovnakého objemu zeme. Inými slovami, architekti a stavitelia zredukovali hĺbku a šírku každej priekopy v opačnom pomere k jej priemeru, aby sa vždy zachovala konštanta objemu, a teda aj potrebného pracovného času.
Archeológovia špekulujú, že každý obranný násyp mohol kopať daný počet robotníkov so zvláštnym štatútom za daný počet dní, možno na uspokojenie istých rituálnych požiadaviek náboženského kalendára.
Tajné rituály?
Mnohonásobné systémy pozostávajú z valu, priekopy a palisád, ktoré chránili vnútorný priestor. Akoby neboli postavené na obranné účely, ale zrejme skôr na to, aby zabránili obyčajným príslušníkom kmeňa sledovať posvätné a podľa všetkého tajné rituály, konané vo "vnútornej svätyni".
Výskum naznačuje, že každý náboženský komplex bol rituálne vyradený z fungovania na konci svojej životnosti, pričom priekopy postupne zasypali.
"Naše vykopávky odhalili stupeň monumentálnej predstavivosti a náročnosti týchto raných roľníckych spoločenstiev, vďaka ktorým vytvorili prvé skutočne mohutné násypové komplexy Európy," povedal významný archeológ dr. Harald Stäuble zo Saského vládneho úradu pre kultúrne dedičstvo, ktorý riadil archeologické výskumy. Nedávno odkrytý materiál momentálne vedecky skúmajú v Drážďanoch.
Najväčšia záhada
Ľudia, ktorí postavili veľké kruhovité chrámy, boli potomkami prisťahovalcov, ktorí prišli mnoho storočí predtým z Podunajskej nížiny (dnešné Srbsko a Maďarsko). Budovatelia chrámov boli pastieri a pásli veľké stáda dobytka, oviec, kôz a tiež prasiat. Robili nástroje z kameňa, kostí a dreva a menšie keramické sošky ľudí a zvierat. Vyrobili významné množstvo geometricky zdobenej keramiky a žili vo veľkých, dlhých domoch v dosť veľkých dedinách.
Jeden dedinský komplex a masívny chrám v Aythre pri Lipsku sa rozkladá na 25 hektároch. Našlo sa tu dvesto dlhých domov; obyvateľstvo predstavovalo asi do tristo ľudí, žijúcich v značne organizovanom osídlení 15 až 20 veľmi veľkých obecných budov.
Koho uctievali títo ľudia z doby kamennej vo svojich veľkých kruhových chrámoch a prečo obrovské náboženské monumenty čoskoro opustili? To je teraz jedna z najväčších záhad archeológie.
Ešte stále nemá meno
V súčasnosti nemá táto veľká, chrámy budujúca kultúra ani konkrétne meno. Možno už čoskoro ho dostane, nateraz je však iba súčasťou oveľa dlhšie trvajúcej kultúry známej v Nemecku ako "Stichbandkeramik" podľa druhu keramiky, ktorú vyrábala.
Hoci existencia menšej časti násypových monumentov (prevažne tých menších) je známa už od 70. a 80. rokov minulého storočia (hlavne z leteckých záberov), plný zemepisný rozsah a skutočná škála a monumentálna povaha tejto najstaršej európskej civilizácie vychádzajú na svetlo až teraz.
Zatiaľ sa objavilo 150 chrámov, hlavne zo vzduchu, keďže pád komunizmu umožnil letecké snímky. Prvé hĺbkové skúmanie naozaj obrovského chrámu sa konalo v Drážďanoch uplynulé tri roky a na Slovensku bolo za päť rokov odkrytých až 30 chrámových ohradených komplexov. Na rok 2007 je naplánované kompletné zverejnenie vykopávok na najväčších náleziskách, v Drážďanoch a Aythre.
Buďme triezvi, v strednej Európe nejde ani o novú civilizáciu, ani o novú kultúru
Poznámka redakcie: Článok britského publicistu je nepochybne veľmi zaujímavý, ale aj veľmi polemický. Stanovisko slovenských archeológov sa nám zatiaľ získať nepodarilo. V článku Záhadné chrámy, tajomné civilizácie? v Mladej fronte 18. júna však český archeológ Václav Matoušek upozornil na fakt, že nemecká "Stichbandkeramik" (vypichovaná keramika) a moravská kultúra s moravskou maľovanou keramikou sú dávno známe a úzko súviseli so širším lengyelským okruhom (podľa lokality Lengyel) s centrom na území dnešného Maďarska.
V prípade tajomných chrámov ide o rondely, ktorých počet sa odhadoval už v roku 1993 asi na sto a účel ktorých je zatiaľ nejasný.
"Môžeme teda zhrnúť," píše Matoušek, "že v Drážďanoch objavili ďalší mladoneolitický rondel či niekoľko rondelov z okruhu kultúry s vypichovanou keramikou."
Vedomosti o rondeloch a celkovo o stredoeurópskych neolitických kultúrach nie sú podľa článku českého archeológa ani nové, ani prekvapujúce. Napríklad na najvýznamnejšom českom neolitickom nálezisku v Bylanoch pri Kutnej Hore sa začal systematický výskum už v roku 1953. Za dvadsať rokov sa na ploche viac ako 85 hektárov našli pôdorysy 157 dlhých domov a tisíce iných objektov. Lokalita bola osídlená počas celého neolitu. V roku 1965 v Bylanoch objavili rondel tvorený sústavou troch koncentrických kruhových priekop s priemermi 90, 110 a 250 metrov. Rondel je datovaný do obdobia kultúry s vypichovanou keramikou.
Detail počítačovej rekonštrukcie monumentu, nájdeného v Kyhne pri Lipsku.
Nálezy maľovanej keramiky z Těšetíc a Kyjovíc pri Znojme. FOTO - ARCHÍV KATEDRY ARCHEOLÓGIE FF MU
Autor: DAVID KEYS(autor píše o archeológii pre The Independent a ďalšie médiá)
