Bol menší ako kolibrík a v drobnom zobáku sa mu ukrývali zuby. Aspoň tak sa zdalo. Minulý rok hlásili vedci v prestížnom časopise Nature objav najmenšieho známeho dinosaura.
Teraz sa ukazuje, že ich záver bol predčasný. V skutočnosti nešlo o dinosaura, ale o bizarnú jaštericu.
Na vyvrátení pôvodných záverov sa podieľal aj známy slovenský paleontológ Andrej Čerňanský. Štúdiu s novými zisteniami zverejnili vo vedeckom časopise Current Biology.
Na chvíľu dinosaurom
„Bezpochyby sa podobá na maličkého dinosaura – má veľké oči, dlhú preorbitálnu oblasť, čeľuste plné špicatých zubov a krátku klenutú mozgovňu,“ objasnil chybu Čerňanský, evolučný biológ a paleontológ z Univerzity Komenského.

Autori pôvodného článku v Nature urobili podľa vedcov viaceré chyby. Na fylogenetickú analýzu, ktorá skúma príbuzenské vzťahy druhov v rámci evolučných línií, použili maticu zahŕňajúcu iba dinosaury a vtáky. „Tie tvoria jednu líniu medzi dinosaurami. A tak sa na chvíľu stal malý jašter dinosaurom,“ uviedla hovorkyňa UK Lenka Miller.
Článok časopis Nature stiahol pre pochybnosti, na ktoré upozornil medzinárodný tím vrátane Čerňanského.
Tím pod vedením Juana Dazu zo Štátnej univerzity Sama Houstona v Texase a Susany Evansovej z Londýnskej univerzity v pondelok vydal revíziu pôvodného nálezu a opis nového nálezu živočícha. Dokazuje najmä to, že nejde o dinosaura, ale o jaštera zo skupiny šupinatých plazov.
Hoci sa aj dinosaurom zvykne hovoriť jaštery, ide len o neoficiálne pomenovanie. Skutočné jaštery patria do taxónu plazov, medzi ktoré sa zaraďujú aj dinosaury. Majú však iné vývojové vetvy.

Skutočne zvláštne zviera
K minuloročnej chybe mohlo dôjsť aj preto, že prvý nález obsahoval iba hlavu nájdenú v jantári. Nové zistenia sú už založené na ďalších nálezoch rovnakého druhu, ktoré zahŕňajú hlavu aj časť tela s lopatkovým pletencom.

Práve ten odhalil, o aký typ živočícha ide. Lopatkový pletenec je totiž typický pri jašteroch a nie pri dinosauroch.
Nový nález má tiež na nose výrazný, dohora sa dvíhajúci pozdĺžny hrebeň. Líši sa však aj inými detailmi, preto dostal nové druhové pomenovanie Oculudentavis naga.
Živil sa pravdepodobne drobnou korisťou, nálezy sa našli v Mjanmarsku.
Napriek novým zisteniam si vedci nie sú úplne istí, kam vo vývojovom rodokmeni O. naga umiestniť.
“Je to skutočne zvláštne zviera. Je úplne iný ako akékoľvek jaštery, ktoré poznáme dnes.
„
„Je to skutočne zvláštne zviera. Je úplne iný ako akékoľvek jaštery, ktoré poznáme dnes,“ vysvetľuje v tlačovej správe Juan Daza. „Myslíme si, že predstavuje skupinu jašterotvarých, o ktorej sme nemali tušenia.“
Jašter žil pred 99 miliónmi rokov, teda v období kriedy, keď sa vyvinuli mnohé známe skupiny jašterov a hadov.
DOI: 10.1016/j.cub.2021.05.040